Pre porovnanie  - výsledok spracovania sivého kameňa, andezitu sopečného pohoria Vtáčnik -

andezit v 14. storočí

 a takto v 21. storočí.

Osudy našej dediny sú spojené s hradom Sivý Kameň, (pôvodný názov Keseloko - Ostrý kameň, kameň ostrý ako čepeľ noža). Veď už v písomnej zmienke z 11. septembra 1362 sa uvádza osada Luchna (neskorší Cigeľ), patriaca kráľovskému hradu Sivý Kameň (Kešeloko), ktorú na žiadosť Jána Gileta (jeho vtedy už nebohý brat bol dokonca uhorským palatínom) daroval kráľ istým príbuzným - Petrovi a Eustachiusovi. Od počiatkov boli majetkové pomery v Cigli zložité a možno aj preto sa v Cigli pravdepodobne nenachádzajú také pamiatky raného stedoveku ako v Bojniciach, Podhradí, Ćereňanoch, Kostoľanoch, Kamenci, Laskári, Lefantovciach, Diviakoch... Okolo roku 1500 sa o majetky v Cigli sporili susedia - sivokamenský Rafael Maytheny a rišňovský András Rechen-i. Títo spoloène odolávali nájazdom Turkov ale aj napríklad krádežiam dreva z bohatých lesov v okolí Cigľa a Sivého Kameňa.

Cigeľ patril rodu Recsényiovcov (Rišňovských, Recheniovcov), až po roku 1600 sa spomína ako majetok Sándorovcov zo Slávnice. Ladislav II. Šándor zo Slávnice (nitriansky vicežupan) mal tri deti s Erikou Balogovou z Nebojsy: Annu, Michala a Adama. Anna sa vydala za Imricha Madočániho, Michal si vzal za ženu Evu Kerekesovú a Adam Boru Majthéniovú. Rod Šándorovov bol majetkovo a pokrvne spriaznený aj s ďalšími šľachtickými rodmi hornej Nitry – Ujfaluši, Rajèáni, Majténi, Divéky, Tarnóci, Kostoláni...

Ako sa uvádza v obecnej kronike, všetci traja Šándorovci (teda Michal aj Adam Šándor zo Slávnice, Anna s manželom Imrichom Madočánim) v 17. storočí predali majetok v Cigli rodu Pálffyovcov, v kronike sa z tohto obdobia spomínajú aj Géczi (Ghyczy?) a M. Nemček. Pálffyovci v roku 1762 postavili kamenný kostol, Pálffyovcom patrili majetky v Cigli, vrátane banských práv až do zaèiatku 20. storoèia.

Hrad Sivý Kameň (Kešeloko) postihol smutný osud. Po viacerých vojenských prepadoch a požiarosch sa Majténiovci z neho odsťahovali koncom 17. storočia a vyše tristo rokov je už len zrúcaninou. Hrdý zámok strategicky umiestnený na hraniciach Tekova (okres Oslany s významnými sídlami Kamenec, Kostoľany, Bystričany, Čereňany, Uhrovce...) a Nitry (okres Prievidza s Bojnicami, Pravnom, Diviakmi, Novákmi...) zanikol a ostali po òom iba ruiny. Ale napriek tomu je zaujímavým cieľom krásnych jesenných prechádzok a pamätihodnosťou dávnej histórie blízkeho okolia našej obce.

V súťaži ministerstva životného prostredia a partnerov súťažilo 21 obcí. Dedinou roka 2011 sa stala Oravská Lesná. Druhé a tretie miesto získali obce Pruské a Hervartov.Ďalšími ocenenými obcami sú aj: Cigeľ, Heľpa, Bajany, Miklušovce, Jasenica, Valča, Horný Hričov a Pavlovce nad Uhom. Výsledky uverejnili 17. 10. 2011 na stránke: http://www.obnovadediny.sk/. Regionálny týždenník MY Hornonitrianske noviny informuje o tomto úspechu našej obce v prvom novembrovom čísle na strane 8. 

Cigeľ získal ocenenie v kategórii Dedina ako hospodár: "Za ekologické a racionálne využívanie prírodných zdrojov s uplatňovaním inovatívnych technológií". Pravdepodobne najmä kvôli unikátnemu solárnemu verejnému osvetleniu, kvôli Cigeľskej kose a Solárnym dňom, kvôli upraveným rodinným domom a gazdovstvám obyvateľov a kvôli snahám o obnovu chotára obce zdevastovaného v záujme celoslovenského národného hospodárstva. Ocenenie sa zaradilo medzi ďalšie významné úspechy našej dediny, ktorá sa pripravuje na 650. výročie prvej písomnej zmienky. Účasť a víťazstvo v jednej kategórii súťaže výrazne spropagovalo našu obec, prinesie nám aj ďalšie výhody v Programe obnovy dediny. Na druhej strane, ocenenie zaväzuje - zlepšiť hospodárenie s rozpočtom obce, znižovať dlhy obce, zlepšovať spoluprácu obce s obyvateľmi, skvalitniť služby obecného úradu, skrášliť a doplniť verejné priestranstvá, naprávať envirnomentálne škody, nepripustiť ďalšie zhoršovanie životného prostredia...

Cigeľ je fotogenická dedina. Na začiatku tohto roka vyhrala súťaž Trenčianskeho samosprávneho kraja reportážna fotografia p. Remiaša z cigeľských fašiangov. Teraz fotografia s motívom viacúčelovej vodnej nádrže v Cigli vyhrala regionálnu fotografickú súťaž. Teší nás aj to, že autorom fotografie je mladý chlapec z Cigľa.

Víťazom súťaže Horná Nitra mojimi očami sa stal Martin Dámer z Cigľa. Z celkových deviatich súťažných prác najviac zaujala hlasujúcich fotografia číslo 9 s názvom Úvaha. Martin získal prvúcenu, ktorú mu odovzdajú zástupcovia MY Hornonitrianskych novín v priestoroch Regionálneho kultúrneho centra na slávnostnom vyhodnotení súťaže 2. decembra.

Hody sú tradičné slávnosti spojené s hostinou na počesť výročia posviacky kostola alebo na deň jeho patróna. Podľa obecnej kroniky sa v Cigli hodovalo už počas richtárovania Martina Nemčeka (začiatkom osemnásteho storočia). V septembri, na deň sv. Matúša apoštola a evanjelistu - patróna nášho kostola si miestni zemania Šándor, Madočáni a Géczy pozývali poddaných do kúrie, obdarovali ich a hostili pri muzike.

Typická slovenská hodová slávnosť trvala v minulosti podľa Encyklopédie ľudových zvykov aj viac dní. Bola to výročná udalosť, ktorá mala niekoľko častí: cirkevnú i svetskú, rodinnú i obecnú. Príprava hodov bola príležitosťou vyčistiť a upraviť kostol, ulice, domy i dvory. Deň pred hodmi prichádzali do obce kramári a komedianti. Deti mali možnosť zoznámiť sa s jarmočnou kultúrou. V jednotlivých domácnostiach sa pieklo, varilo, mládež pripravovala miesto pre muziku. Prvá polovica nedele patrila kostolu, druhá hostine a zábave. Večer sa väčšina cezpoľných hostí odobrala domov, ale mládež ostávala a nadväzovala známosti. Hody sú tiež výbornou príležitosťou na stretnutie príbuzných a rodákov. Povinnosť prísť na hody majú predovšetkým deti a súrodenci, ktorí bývajú mimo obce. Na hody sa obyčajne pozývajú i priatelia z vojenčiny a zo zamestnania.

Slávnosť patróna kostola a poďakovanie za plody zeme – bola v nedeľu 25. septembra pri sv. omši o 10.30 h. v kostole sv. Matúša v Cigli. Na krásnu výzdobu kostola boli použité rôzne plody, kvetiny, zeleň, drobné ovocie, zelenina, zrná...