Hlavným bodom programu bude informácia a vyjadrenie sa ku zámeru založiť nový kameňolom v lesoch nad Cigľom. Tento kameňolom chce založiť firma BAK Slovensko (s českými majiteľmi), najmä preto, lebo v októbri 2010 kúpila 40 hektárov lesa a chce z tohto lesa mať poriadny zisk. Krátko potom, ako skončil proces posoudzovania v Košariskách (kameňolom firmy Kruh s majiteľom z Londýna), si koncom roka 2011 podala spoločnosť BAK žiadosť o výstavbu nového lomu. Otvorením tohto lomu by pribudol  TRETÍ k dvom existujúcim kameňolomom v bezprostrednom susedstve obce Cigeľ. Vznikol by zaujímavý precedens, a firmy možno z celej Európy by podľa vzoru anglického KRUH-u a českého BAK-u žiadali o štvrtý lom, piaty?!

Práve teraz, pomerne v krátkej lehote, sa môžu úrady, obec, združenia, spolky i verejnosť vyjadriť k otázke vzniku nového lomu. Najhoršie by bolo, ak by sa ľudia nevyjadrili, keby sa spoliehali na druhých, alebo žeby sami seba presvedčili, že nič nezmôžu a že je vraj už všetko rozhodnuté. Naopka - treba aby od začiatku všetky orgány obce, občianske združenia, miestne záujmové organizácie, neformálne skupiny obyvateľov, podnikatelia v obci, obyvatelia obce vyjadrili svoj názor a dali najavo jednoznačný, zrozumiteľný a zásadový postoj. Potom obec nemusí vydať stavebné a územné povolenie.

Pred sebou máme to, čo nik nechcel a čo sme mohli predvídať iba v našich nočných morách...

Na obrázku navrhovateľov tretieho lomu vidíme plány ťažby a dopravné trasy troch kameňolomov nad Cigľom. Modrý je Vtáčnik, ktorý obchádza Cigeľ z južnej strany. Fialový je lom Košariská, ktorý by chcel ťažiť na východe a odvážať kameň (asi) po novovybudovanej ceste južným smerom, okolo píly a po dohode s Vtáčnikom po ich ceste (žeby?), žltá trasa je Tretí lom, ktorý má ťažiť kúsok od Košarísk a ťažbu odvážať okolo obce Cigeľ zo severnej strany. Kumulatívny výkon troch kameòolomov je okolo 700 tisíc ton kameňa ročne a s tým súvisiace kumulatívne záťaže obyvateľstva a územia obce Cigeľ, je pravdepodobne vopred nemožné vyhodnotiť. Cigeľčania, pomôžte, poraďte čo robiť - každý názor a záujem stojí za to, aby bol komunikovaný na kompetentné úrady a podnikateľom.

Kamenec pod Vtáčnikom dlhé roky znášal záťaž kameňolomov. Ale už je rok 2012 a blíži sa úplné vydobytie zásob v súčasnom ťažobnom priestore.Obyvatelia sa tešia, že si vydýchnu, podnikatelia sa snažia o rozšírenie kameňolomu. Obec Kamenec na čele so svojou samosprávou je proti ťažbe, pripájajú sa Zemianske Kostoľany, ministerstvo poľnohospodárstva a ďalšie organizácie. Úrady, ktoré súhlasia v pokračovaní ťažby takmer bez pripomienok sú: Trenčiansky samosprávny kraj, ministerstvo hospodárstva a na počudovanie viaceré prievidzské úrady... Spoluobčania, susedia Prievidžania - nebolo už dosť toho všetkého znečisťovania životného prostredia a raja pre ťažobné spoločnosti v našom okrese?! Nestačí, že je už teraz v niečom najznečistenejší na celom Slovensku?!!. Určitým, malým, víťazstvom Kamenca je, že Ministerstvo životného prostredia určuje ako jednu z pravdepodobných verzií do procesu posudzovania aj tzv. nulové riešenie - ak by sa v ťažbe už nepokračovalo. Má sa zabezpečiť súlad s územnými plánami. Má sa zdôvodniť spoločenská potreba otvorenia kameňolomu v kontexte na využívanie okolitých ložísk nerastov a umiestňovanie ich produkcie v danom území, majú sa zhodnotiť všetky vplyvy - na lesy, zver, biotopy, človeka, navrhovať kompenzácie... Takže posudzovanie EIA môže byť ešte v Kamenci  zaujímavé...

Ako je na tom Cigeľ začiatkom roka 2012? 

Kameňolom Vtáčnik (1 km od obce smerom na Podhradie) pracuje nielen na  zvýšení ťažby, ale aj na ďalšom rozšírení územia na ktorom ťaží. V kameňolome Košariská (1 km od obce smerom na Handlovú) sa skončil proces EIA, súhlasilo sa z rozšírením ťažby pri splnení podmienok. V ostatnom tzv. Ciglianskom spravodaji bol vychválený (zo strany urbára, ale aj ďalší sú nadšení) jeden z týchto lomov za to, že stavia cesty a poskytuje stavebný materiál. Zamyslime sa však, čím za podporu kameňolomom platíme? Chceme mať v Cigli raj ťažobných spoločností? Má sa ťažba andezitu na doživotie nasťahovať do nášho územia?

O ťažbu v katastri našej obce, v lesoch nad Cigľom, sa budú isto snažiť ďalšie a ďalšie spoločnosti. Keď niekto získa desiatky hektárov lesa v Čiernom lese a bude sa mu zdať, že Cigľu v porovnaní s ostatnými obcami kameňolomy až tak veľmi neprekážajú - tak si samozrejme spraví  podnikateľský zámer. V diskusii s úradmi bude opäť potrebné argumentovať záujmami nášho územia a ochranou obyvateľstva. Nejde o akýsi náš luxus a  pohodlie, ale o nutnosť už nezhoršovať kvalitu životného prostredia, úroveň psychického a fyzického zdravia našich obyvateľov. Nechceme mať z Cigľa obec, ktorá by bola LIEVIKOM  hluku, prachu a dopravy PRE TRI KAMEŇOLOMY.

Na Vianoce ako treba, nech nájdete poklad z neba.

Pokoj, lásku v hojnosti. Dni prežite v radosti.

Zdravie, šťastie ešte k tomu, nech prídu do Vášho domu.

Krásne prežitie vianočných sviatkov želá

 Občianske združenie Vrchvoda

Poznámka: Ako vianočný darček pre našich členov a sympatizantov sme rozšírili funcionalitu internetových stránok www.vrchvoda.sk o nové internetové diskusné fórum, doplnili sme finančnú správu za posledné hospodárske obdobie OZ (v Súboroch na stiahnutie, pridali nové články a grafiku...

OZ Vrchvoda a miestna organizácia Únie žien Slovenska spoločne urobili Tvorivú dielňu - zdobenie medovníčkov, v piatok 9. decembra 2011 o 17:00 v Malej sále kultúrneho domu v Cigli. Asi 30 účastníkov si donieslo upečené medovníčky, cca pollitrový hrnček, lyžičku s dlhou rúčkou .. a odchádzali s dobrou náladou, s maľovanými sladkosťami a s výhrou v tombole. Pozrite si video - zdobenie medovníčka a aj galériu snímok zo skvelého podujatia.

Medzinárodný deň ľudských práv, vyhlásený organizáciou OSN pred viac ako 50 rokmi, sa v minulom režime akosi neuznával a neoslavoval. Nečudo, predsa štát s komunistickou ideológiou nemal dôvod občanom zdôrazňovať, že každý človek má určité základné ľudské slobody a práva - právo na slobodu, dôstojnosť, voľby, súkromné vlastníctvo, náboženstvo, spolčovanie, informácie, pohyb, názor, vzdelávanie, životné prostredie a podobne.  Skoro každá slovenská rodina zažila zo strany minulého režimu nejaké menšie či väčšie bezprávie, či už v päťdesiatych rokoch (násilné presídľovanie rodín, pracovné tábory, znárodňovanie, cenzúra, ostnatý drôt na hraniciach, povinná vojenská služba, zákaz činnosti, rušenie náboženstva a súkromného vlastníctva, cenzúra, dezinformácie...) alebo aj potom, po šesťdesiatom ôsmom, počas normalizácie...

Všeličo sa zmenilo, ale aj v roku 2011 je otázka dodržiavania ľudských práv stále aktuálna. Dnes štát, obyvatelia, organizácie, médiá ale aj úrady uznávajú dôležitosť práv jednotlivcov a menšín, oceňujú sa disidenti minulého obdobia, chvályhodná a cenená je činnosť ochrancov ľudských práv. Vďaka vyššej úrovni dodržiavania ľudských práv môžu vznikať a existovať aj také spoločenské organizácie ako naše Občianske združenie Vrchvoda. 10. december – Medzinárodný deň ľudských práv je pre nás významným sviatkom, kedy sa môžeme aj kriticky zamyslieť nad súčasným stavom dodržiavania ústavných práv. Vážme si a chráňme všetky ľudské práva a hodnoty, z ktorých vychádza aj naše občianske združenie, predovšetkým:

• právo na zdravie a priaznivé životné prostredie; 
• právo na včasné a úplné informácie o stave a vývoji životného prostredia 
• právo na rovnosť medzi občanmi v ich právach a povinnostiach
• právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena,
• sloboda prejavu a právo na informácie  
• právo slobodne sa združovať v spolkoch, spoločnostiach, združeniach
• právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov