Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejnil výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. Spracovali sme a ponúkame našim čitateľom niektoré vybrané údaje o obci Cigeľ.

Počet obyvateľov: 1190, z toho 588 mužov a 602 žien. Podľa veku bolo v Cigli najviac obyvateľov vo veku 30 až 39 rokov, teda tridsiatnikov (208), potom s odstupom najviac tínedžerov, vo veku 10 – 19 rokov (164), dvadsiatnikov a štyridsiatnikov rovnako po 156, 151 päťdesiatnikov, 138 šesťdesiatnikov, 122 detí do 10 rokov, 68 sedemdesiatnikov, 27 obyvateľov nad 80 rokov (jedna z nich bola viac ako storočná). Z hľadiska národnosti takmer všetci boli Slováci (1176), v desiatich prípadoch nebola národnosť uvedená a máme po jednom aj zástupcov moravskej, českej, ukrajinskej, ruskej národnosti. Absolútne väčšina má slovenčinu ako materinskú reč a aj ako reč najčastejšie používanú v domácnostiach. Podľa najvyššie dosiahnutého stupňa vzdelania bolo v Cigli 173 obyvateľov so základným vzdelaním, 405 so stredoškolským bez maturity, 289 s maturitou, 104 s vyšším alebo vysokoškolským vzdelaním, 209 bez dosiahnutého stupňa vzdelania (najmä deti) a o desiatich Cigeľčanoch neboli údaje zistené. Rímskokatolícke náboženské vyznanie uvádza 879 Cigeľčanov, ku Kresťanským zborom sa hlási trinásť obyvateľov, deviati sú evanjelici augsburského vyznania, po dvoch pravoslávnych a evanjelickej cirkvi metodistickej, štyria iného náboženstva, 209 je bez vyznania a 72 neuviedli náboženstvo. Štatistický úrad mapoval aj počty obyvateľov s trvalým pobytom v SR, krajoch, okresoch a obciach, ktorí k 21. máju 2011, k rozhodujúcemu okamihu sčítania, ovládali, resp. neovládali prácu s textom, s tabuľkami, s elektronickou poštou (e-mailom) a s internetom. V Cigli vedia pracovať s textom 645, s tabuľkami 475, 586 nás pracuje s elektronickou poštou a 687 s internetom. Percentuálne vo všetkých týchto zručnostiach sme lepší ako priemer Slovenskej republiky. Uvedené údaje z sú dostupné aj na adrese http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=50355 .

Súhrnne, štatisticky (podľa väčšiny výsledkov) a žartovne povedané, priemerný Cigeľčan z roku 2011 je Slovák, rímsky katolík, je to žena, vo veku okolo tridsať rokov, má stredoškolské vzdelanie bez maturity, ovláda internet, mail, a vie pracovať s textami, nerobí na počítači s tabuľkami.

Štatisticky vzaté, sme v Cigli skoro všetci rovnakí. Treba si však vážiť a uznávať aj iných, nepoukazovať a nepohoršovať sa rozdielnosťou názorov a prejavov, nepotláčať a neodsudzovať menšiny. Až príliš veľa krát v celej histórii sa ukázalo, že menšina bola v práve a mala pravdu. Napríklad, naše malé OZ Vrchvoda pre všetkých zorganizovalo alebo pomohlo zorganizovať viacero krásnych podujatí s výbornými výsledkami. Vybudovalo Malú oázu pre hornú Nitru. Podporuje, propaguje a popularizuje chvályhodné aktivity aj iných subjektov Cigľa v záujme rozvoja obce (Pochod vďaky, Lyžiarske stredisko, školu, kultúru, zábavy, ženy, deti a mládež, hasičov, turistiku, fašiangy, Obnova dediny, 650. výročie, Knihu o Cigli, farské podujatia, športové turnaje, Cigeľskú kosa, Vatru SNP a mnoho ďalších). Inšpiruje a vzdeláva spoluobyvateľov napríklad v histórii, štatistike či v počítačovej gramotnosti a povzbudzuje ich k aktívnej účasti na samospráve, k záujmu a hrdosti na obce a jej tradície, ku ochrane vzácnych prvkov prírody a krajiny Cigľa, k rodinnej súdržnosti a občianskej spolupatričnosti...

Silvestrovské výstupy do hôr sú obľúbenou sviatočnou aktivitou turistov a milovníkov prírody celého Slovenska – smerujú na Sitno, Choč, Poľanu, Rozsutec... Organizovaní i neorganizovaní turisti z Hornej Nitry radi a pravidelne chodia posledný deň roka dosahovať výškové hranice na najvyššie vrcholy našich pohorí – na Kľak, na Vyšehrad, Vtáčnik či Rokoš.

Aj niekoľko desiatok obyvateľov obce Cigeľ (400 – 500 metrov nadmorskej výšky) s rodinami a priateľmi absolvovalo 31. decembra 2012 približne päťhodinovú túru so štartom v Cigli na najvyšší bod cigeľského chotára, do prírodnej rezervácie Biely Kameň. Územie medzi Cigľom a Handlovou siahajúce až do výšky 1135 metrov nad morom predstavuje dominantný bralnatý vrchol v SSV ukončení hlavného hrebeňa pohoria Vtáčnik. Jedinečnosť, predmet obdivu a dôvod osobitnej ochrany prírodnej rezervácie Biely Kameň spočíva vo výraznosti skalného objektu aj v ukážke rozpadu lávových prúdov a zriedkavého výskytu telies stuhnutej hustej lávy z milióny rokov starej sopky Vtáčnik. V prírodných bukových lesoch rezervácie žijú vzácne živočíchy a rastú úžasné rastliny.

Biely Kameň si oprávnene zaslúži veľkú náklonnosť a pozornosť, hrdosť Cigeľčanov na naše územie. Oblasť je skutočne mimoriadne zaujímavá a inšpirujúca pre nadšencov turistiky, lyžovania a cyklistiky, pre obdivovateľov prírody a geológie, pre záujemcov o históriu a kultúru regiónu...  Vďaka za silvestrovské občerstvenie sa krásnou prírodou a príjemné stretnutie.

Aktivisti občianskeho združenia VRCHVODA v Cigli hodnotia uplynulý rok 2012, rok 650. výročia prvej písomnej zmienky o našej obci – bol náročný, neopakovateľný, zaujímavý a vyznačoval sa množstvom radosti z výsledkov užitočnej práce v záujme rozvoja nášho združenia i celej našej obce. Naši členovia si počas roka 2012 dokázali nájsť čas a pozitívnu energiu pre spoločné aktivity, popri svojich náročných pracovných, rodinných a ďalších povinnostiach, dobrovoľne, bezplatne, nezištne, pri dobrej vôli, s pocitmi vzájomnosti a s vierou v dobré vzťahy v obci. Pre prospech Cigľa realizovali projekt Malá oáza pre hornú Nitru, o ktorom obdivne referovali médiá z celého Slovenska, s finančnou podporou Slovenských elektrární, a.s. a s ďalšími partnermi. Podporili oživovanie miestnych tradícií aj rozvoj nových podujatí, aktívne sa zúčastňovali na obecnej samospráve, vytvárali materiálne aj duchovné hodnoty, objavovali nové či už takmer zabudnuté prvky regionálnej kultúry, inšpirovali obyvateľov obce, vzdelávali, propagovali, chránili životné prostredie a záujmy obyvateľov obce, spolupracovali s komunitou...

Ďakujeme za podporu, s dôverou sa na vás obraciame o pomoc do nového roku roku 2013 - aj finančne, dobrým skutkom, slovom a vzájomnou spoluprácou. Želáme všetkým Cigeľčanom veľa zdravia, šťastia a Božieho požehnania!

Našim členom, obyvateľom Cigľa i širokej verejnosti regiónu je dostatočne známy pôvodný názov našej obce. Propagovali sme ho aj v súvislosti s podujatím II. Cigeľská kosa, v roku 2012, kedy naša obec, Cigeľ, slávi 650. výročie prvej písomnej zmienky. Organizovať kosecké slávnosti u nás, v Cigli, sa zdá mimoriadne vhodné aj preto, že pôvodný názov našej dediny je Lúčna, Lúčka alebo aj Lúka. V tejto súvislosti a ako návod na ďalší rozvoj cestovného ruchu a celého územia, podotýkame, že na Slovensku sa nachádzajú obce s podobným názvom (nemyslíme teraz Cigľu a Cigeľku, či Siheľ, Sihlinu, Sihlu a podobne) a možno by bolo zaujímavé zorganizovať stretnutie alebo zúčastňovať sa stretnutí Lúčok a Lúk celého Slovenska prípadne i v Čechách a podobne. Podľa Štatistického úradu sú na Slovensku celkom štyri dediny Lúčka, tri s názvom Lúčky, a niekoľko ďalších Lúk, Lúčok a Lúčiek s prívlastkom. Okrem podobného názvu a skutočnosti, že často sa tieto obce nachádzajú v blízkosti stredovekého hradu, by sme určite našli s partnerskými Lúčkami, Lúkami spoločnú reč a nadviazali zaujímavé vzťahy s mnohými regiónmi našej krajiny...

Lúčka: Lúčka (okres Levoča), Lúčka (okres Rožňava), Lúčka (okres Sabinov) Lúčka (okres Svidník), Mojšova Lúčka (pri Strečne, mestská časť Žiliny), Lietavská Lúčka (pod hradom Lietava, okres Žilina), Nezbudská Lúčka (pod Strečnom, okres Žilina), Kotrčina Lúčka (v okrese Žilina), Lúčka (osada mesta Brezno), Lúčka (osada obce Hrušov, pod hradom Bzovík), Lúčka (osada obce Kolárovice)   

Lúčky: Lúčky (okres Ružomberok, pod hradom Likava), Lúčky (okres Žiar nad Hronom, neďaleko Kremnice), Lúčky (okres Michalovce),

Lúka: Lúka (pod hradom Tematín, okres Nové Mesto nad Váhom), Muránska Dlhá Lúka (okres Revúca), Krásnohorská Dlhá Lúka (okres Rožňava, pod hradom Krásna Hôrka), Mokrá Lúka (okres Revúca), Ostrá Lúka (okres Zvolen), Krásna Lúka (okres Sabinov), Veľká Lúka (okres Zvolen), Lúky (okres Púchov), Bodzianske Lúky (okres Komárno), Potônske Lúky (okres Dunajská Streda)  

Okrem Lúk, Lúčok, Lúčiek, Cigľov a Sihľov na Slovensku a po celom svete, s ktorými nás spája (takmer) rovnaký názov obce, okrem všetkých dedín v našom regióne (na Hornej Nitre a na severozápadnom Tekove), navrhujeme nadviazať a rozvíjať styky aj s Rišňovcami, Tržmelom (Komjaticami), Cabajom, Sasinkovom, Slávnicou a ďalšími dedinami, s ktorými nás spájajú niektoré historické súvislosti

Matej Korvín daroval 21. augusta 1489 svojmu jedinému synovi Jánovi bojnický hrad, ku ktorému patrili mestá Bojnice, Prievidza a Nemecké Pravno ako aj všetky nasledujúce dediny a majetky: Tužina, Gajdel, Cach, Nedožery, Brezany, Dubnica, Necpaly, Koš, Malá Lehota, Veľká Lehota, Chrenovec, Brusno, Jalovec, Morovno, Ráztočno, Handlová a tiež colné miesta v Ráztočne a Nedožeroch. (MOL DL 37667)

Pri odovzdávaní bojnických majetkov Jánovi Korvínovi boli prítomní susedia: Ján Majténi zo Sivého Kameňa, Štefan z Diviak, Peter Jančor z Leloviec, Michal a Štefan z Kostolian, Ladislav Močúz z Laskára, Štefan z Chalmovej, Ján z Pravenca a Bošian, Gregor z Pažite. Majténiovcom okrem hradu Sivý kameň patrili dediny: Podhradie, Štefanova Lehota, Papova Lehota, Nováky, Sebedražie (okrem uvedených aj Čereňany, Bystričany, Horná Ves, Malé Uherce a Radobica).

Cigeľ alebo Lúčku, ktorá pôvodne patrila tiež pod Sivý Kameň, mala vo vlastníctve starobylá slovenská šľachtická rodina z južnej časti nitrianskej župy – od Rišňoviec, Sasinkova, Alekšiniec a tiež z Tržmela pri Komjaticiach. V blízkom okolí Cigľa nemali žiaden iný majetok, kúriu mali v Rišňovciach a niekoľkorát takmer o Cigeľ prišli. Žigmund Luxemburský kvôli zrade zbavil žijúcich mužských majiteľov Cigľa všetkého majetku a o čosi neskôr kráľ Korvín daroval Cigeľ Kostolániovcom. Juraj Polykarpus a Michal Kostoľanskí Cigeľ nedostali, kvôli oprávneným protestom žijúcich dedičných majiteľov Cigľa. Ján Rišňovský krátko nato Cigeľ zálohoval Majténiovcom, ale jeho syn, Ondrej Rišňovský, si na súdoch vlastníctvo polovice dediny obhájil a za druhú polovicu Majténiovcom zaplatil. Vďaka takýmto súdnym sporom máme z daného obdobia v archívoch zachovaných mnoho listín, z ktorých môžeme aj po viac ako štyristo rokoch zistiť rodinné vzťahy, mená obyvateľov Cigľa, doložená je existencia obecného vodného mlyna a vodnej píly na drevo, poznáme rozlohu chotára, vieme, že v jednom potoku chytali pstruhy, že v tzv. Čiernom lese rúbali stromy na stavebné drevo, šindle a podobne...

Nasledujúce obdobie protitureckých bojov, prechodu obyvateľstva na evanjelickú vieru a potom späť ku katolíckej, nástupu Habsburgovcov na kráľovský trón, už tak podrobne zdokumentované nemáme. Ale napríklad z urbára bojnického hradu z roku 1614 vieme, že od čias Thurzovcov patrila bojnickému hradu polovica Cigľa a podľa urbára z roku 1726 po odchode Sándorovcov už celý Cigeľ patrí Pálfiovcom na bojnickom hrade. Okolo roku 1600 patrili cigeľskí katolíci do ostrihomského arcibiskupstva, do bojnického dištriktu, pod farnosť v Gajdeli, spolu s Gajdeľom, Sebedražím, Hradcom, Veľkou a Malou Lehotou, Necpalami. Prinajmenšom od roku 1613 máme predpokladanú existenciu dreveného kostola v Cigli. V roku 1660 grófka Khuen-Belassy odňala kostol v Cigli evanjelikom a presvedčila všetkých obyvateľov prejsť na katolícku vieru, tak ako Sebedražie, Koš, Prievidza a takmer celé široké územie, okrem časti Zemianskych Kostolian. V roku 1762 dali Pálfiovci v Cigli postaviť kamenný kostol, približne od 1788 je Cigeľ filiálkou sebedražskej rímskokatolíckej farnosti sv. Barbory.

Asi máloktorá osada na Slovensku bola tak ako CIgeľ počas stáročnej histórie postupne v správe troch hradov: Cigeľ (Lúčna) bol najskôr v prievidzskom hradnom obvode, potom krátko patril pod hrad Sivý Kameň, po približne dvesto rokoch samostatnosti sa dostal do správy Bojníc.

Po moháčskej bitke v roku 1526, kde zahynul aj vtedajší uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský, sa veľká časť Uhorska dostala na približne 150 rokov pod nadvládu Turkov. Bojnice s okolím vlastnili po smrti Mateja Korvína chorvátski šľachtici, pochádzajúci zo Zapolje, no protikráľ Jána Zápoľského – Ferdinand Habsburský v roku 1527 Bojnice dobyl, vytlačil Zápoľského až na územie dnešného východného Slovenska a zveril Bojnice Thurzovcom. Stanislav Thurzo vybudoval v Bojniciach pevný hrad, ale ani ten nemohol zabrániť plienenie zúrivých tureckých jednotiek, podporujúcich Jána Zápoľského. Koncom roku 1530 sa Turci rozhodli napadnúť naše územie, patriace Ferdinandovi, .

 „Belehradský beg Mehmed prikázal svojmu dôstojníkovi, Amuratovi, vypraviť sa s hercegovinskými jednotkami na Bojnice, o ktorých sa dozvedel, že po úteku obyvateľov sú bez ochrany a prázdne. Toto mestečko je tiež preslávené a povestné kúpeľmi, i tým, že tu pramení rieka Nitra. Amurat ich takisto podpálil. Dozvedel sa, že obyvatelia zahnali zo strachu pred nepriateľom množstvo drobného i veľkého dobytka do okolitých hôr. Keď mu tamojší obyvatelia, ktorí boli medzi zajatcami, označili miesta, kde je dobytok, vypátral ho a zmocnil sa ho. Strašnejšie bolo, že sa toto stalo okolo sviatkov narodenia Pána a Boha nášho, ktoré tu ľud podľa zaužívaných zvykov s radosťou a hostinami slávieval, a teraz sa všetko nečakane zmenilo na žiaľ a slzy, čo na nich ešte väčšmi doľahlo. Turci po viac ako 15-dnovom beztrestnom potulovaní a vyčíňaní a ničení všetkého, čo im prišlo do cesty, odohnali so sebou veľké stáda dobytka, odvliekli približne desaťtisíc zajatcov a preplnení a obohatení korisťou vrátili sa do Pešti ku svojim jednotkám, ktoré tam pred nájazdom ponechali...“ (Mikuláš Ištvanfi, 1538-1615, Dejiny uhorského kráľovstva)

Na Vianoce 1530 bola naša obec napadnutá tureckými vojskami, ktoré kruto plienili na území hornej Nitry. Obyvateľov našej osady Czygel alebo Chygel ináč nazývanej Lúčna, pravdepodobne postihol ťažký údel, môžeme si len domýšľať, kde skončili Cigeľčania Juraj Puškár, Urban Fulko, Tomáš Škula, Pavol Korytár, Mikuláš Krauský, Tomáš Krauský, Gašpar a Juraj Košovci, Gašpar Biedny, Štefan Biedny, Juraj Šulc, Ján Hanušovič, Mikuláš Varga, Mikuláš Oláh a ďalší... (spomínaní v MOL DL 75756 a iných konkrétnych listinách). Na našom území, medzi Sivým Kameňom, Novákmi, Prievidzou, Bojnicami a Handlovou sa určite často odohrávali bitky uhorských, chorvátskych a tureckých vojsk, o čom svedčia mnohé chotárne názvy (Šabľovo, Zátiny, Chorvatice, Turecká cesta, Obranná hora a iné) a svedčia i dodnes zachované historky (napríklad o Jančekovej skale), podávané ústnym podaním a zapísané v našej obecnej kronike a aj na našich stránkach. Podobne, ako je to v prípade lokality Chorvatice, aj o lokalitách Šabľovo a Turecká cesta sa tradujú príbehy o Turkoch.