Pred niekoľkými rokmi (2008) sme mali u nás v obci podpisovú akciu proti zničeniu krajinnej scenérie Tlstého dielu, proti výbuchom, ťažbe, spracovaniu a doprave z kameňolomu v chotári Cigľa. Aj tak sa, napriek niekoľkým stovkám podpisov, veľmi rýchlo začalo v Košariskách ťažiť. Obec s kameňolomom v našom území súhlasila a ťažobná firma sídli na adrese: Obecný úrad, Cigeľ. Približne v tom istom čase kameňolom v Malej Lehote vybudoval linku, vlastnú cestu mimo Cigľa a rozšíril ťažbu. Vedenie obce viackrát sľúbilo, že už nebudú ťažké mechanizmy s kameňom prechádzať cez dedinu. Lenže do a z Košarísk sa dá jazdiť iba cez obec, z južného lomu sa dá buď mimo obec alebo s povolením Obecného úradu aj cez obec. Takže nákladiaky cez Cigeľ naďalej ľuďom znepríjemňujú život. A k tomu sa pridáva ešte aj celodenné búchanie a prášenie z lomov. Zúfalí a sklamaní obyvatelia, ktorým jazdia ťažké nákladné autá s kameňom popri domoch, sa často a opakovane sťažujú svojim poslancom a starostovi, pýtajú sa čo za to obec má, zvažujú protestnú podpisovú akciu, petíciu, živú reťaz, kontrolu prejazdov...  Aj na ostatnom zasadnutí zastupiteľstva sa obyvatelia i niektorí poslanci pýtali starostu na nákladnú dopravu s kameňom cez obec a po našich miestnych komunikáciách.

Hoci v okrese Prievidza, aj pri našej dedine, zaťažuje životné prostredie a pokoj obyvateľov viacero produktívnych kameňolomov, napriek tomu že nám opäť vravia aby sme trpeli v záujme rozvoja a budovania ciest, Horná Nitra nemá dobré cesty. Ani smerom na Trenčín, ani na Nitru, ani na Žilinu, ani na Žarnovicu, ani na Martin, ani na Ilavu, ani na Bystricu. Dostať sa na diaľnicu znamená pre hornonitrana prekonať cca hodinu jazdy po strašne úzkych, kľukatých, preťažených a deravých cestách. Plány vybudovať u nás aspoň niekoľko kilometrov rýchlostnej cesty sa stále odkladajú. V snahe to zmeniť, Prievidza vyhlásila petíciu za urýchlenie vybudovania rýchlostnej cesty R2. Túto petíciu podpísalo aj niekoľko Cigeľčanov. Petičné hárky by mali byť približne do konca apríla aj v Kultúrnom dome, alebo sa dajú stiahnuť z internetu.

Podľa správ v rozhlase, televízii, na internete, v novinách atď medzi najdôležitejšie aktuálne okruhy problémov, s ktorými sa dnes zaoberajú samosprávy na celom Slovensku, patria:

• úspory a znižovanie deficitu verejných financií 
• účasť verejnosti na rozhodovaní a prístup k informáciám
• etický kódex predstaviteľov samosprávy, protikorupčné opatrenia
• grantový systém a pravidlá poskytovania dotácií
• pravidlá nakladania s majetkom obce
• riadenie a hospodárenie právnických osôb s majetkovou účasťou obce
• verejné obstarávanie a povinné zverejňovanie
• územné plánovanie a stavebný úrad
• prideľovanie a správa obecných nájomných bytov
• personálna politika a mediálna politika
• ochrana životného prostredia, územia a krajinných prvkov
• odklonenie ťažkej nákladnej dopravy mimo obce a ciest 3. triedy
• otvorenosť a transparentnosť rozhodnutí, hospodárenia, rozpočtu
• financovanie originálnych a prenesených kompetencií v školstve
• strategické plánovanie a kontrolný systém
• zamestnanosť a rozvoj služieb obyvateľom

Na štvrtkovom zasadnutí  Obecného zastupiteľstva 20. februára 2013 v Kultúrnom dome si desiatky obyvateľov obce Cigeľ mohli urobiť určitý obraz ako sme na tom v Cigli.

.

Titulok článku sa môže zdať samozrejmým, ale koľko energie na to bolo treba! Ďakujeme a sme hrdí na ľudí, ktorí sa o túto "samozrejmú" skutočnosť s radosťou a láskou spoločne pre náš CIGEĽ postarali. Napríklad na čo ešte môžeme byť v Cigli hrdí? Napríklad na našu históriu, na pamiatky, na Pochod vďaky, na lyžiarsky vlek, na krásnu prírodu a Zelenú oázu, na úspešných rodákov a obyvateľov, na šikovné deti a študentov, na športovcov, na Úniu žien, na Vrchvodu, na dlhoročné podujatia, na obnovené tradície aj na nové aktivity... Je veľa vecí, na ktoré môžeme byť hrdí a mali by sme si to vážiť. Teraz skutočne oceňujeme a ďakujeme všetkým mužom, ženám, dievčatám a chlapcom - tým obetavcom, ktorí sa pričinili o pokračovanie niekoľkoročnej obnovenej tradície. V  sobotu 9. februára, poslednú fašiangovú sobotu 2013, od dvanástej až do zotmenia chodil po dedine veselý fašiangový sprievod so spevom, hudbou a vinšovaním. Ďakujeme aj všetkým, čo fašiangovníkov povzbudili tým, že vyšli na ulicu, zatancovali si s nimi, pohostili ich prípadne aj  niečo podzub darovali. Fašiangový Cigeľ sa stáva rešpektovaným a chvályhodným pojmom, čo potvrdia aj desiatky hostí, ktorí prišli na večernú tanečnú zábavu z okolitých dedín aj z Prievidze. Vrcholným číslom zábavy v kultúrnom dome bolo Pochovávanie basy s originálnym nariekaním a vtipnými veršíkmi samotnej basy. Basa skomentovala celý minulý rok, aj pokritizovala. Basa vie, že smie povedať hocičo a nik sa na ňu nesmie uraziť.

Kto sprievod fašiangovníkov nevidel, môže si aspoň o ňom prečítať, ako ho raz opísal P. Remiaš v článku TASR: "V sprievode popri záhradách a moderných rodinných domoch kráča čudný tvor s rohami na dvoch nohách podobný krave, so zvoncom na krku, cigánsky vajda, farár, za ľahkú ženu prezlečený muž a za fúzatého bubeníka zasa prestrojená žena. Nechýba hasič, ba ani banskí škriatkovia, pretože neďaleko sa nachádza uhoľná baňa, ktorá nesie rovnaké meno ako obec. Cigeľčania ponúkajú fašiangovníkom aj koláče.

Na čele ide principál s pomocníkom, tí rozhodli, pri ktorom dome sa zastavia. Gazdovi zaželajú, aby mal pekné konope, aby bolo na gate, "a pre nás vínko poruke, aby si mal zdravie v chalupe..." Pri inom dome zasa upozornia: "Keď koláčov dáte, určite si vašu dcéru do roka vydáte a ak pridáte aj vína, určite oženíte aj syna..." Ďalší zasa vyzývajú: "Gazda smútok zažeň, naplň košík, aj náš ražeň, požehná ti pánboh milý, dá ti zdravia, šťastia, sily, lebo to je stará vec, že najväčšiu škodu máva iba skúpy lakomec!" Kto by sa chcel nechať nazvať lakomcom. Nestane sa, že by z domu, pri ktorom sa zastavia, nevyšiel gazda aj s gazdinou. Fašiangovníkov všade pohostia pálenkou či vínom, ponúknu čerstvými koláčmi a niečo im položia aj do vozíka. Za to mládenci v tanci povykrúcajú domácu paniu a dievky zasa domáceho pána. Keď so spevom odchádzajú k ďalšiemu domu, principál nezabudne všetkých pozvať na pohreb, tradičné pochovávanie basy, aby ju uložili na odpočinok počas pôstu." 

V duchu výzvy Slovenskej genealogickej spoločnosti na to, aby sme zaľudňovali a oživovali slovenské dejiny, aby sme nachádzali svojich predkov v histórii svojej rodiny, dediny a krajiny, dávame na známosť, že na internetových stránkach genealogickej spoločnosti štátu Utah, USA je zverejnená spoločná matrika krstov narodených detí pre Sebedražie a Cigeľ, od 2. augusta 1788 po 28.12.1897 https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1971-25990-12599-0?cc=1554443&wc=M9MJ-TFD:n515526035

Dozvedáme sa, že krstiteľom bol miestny kaplán, Sebastian Krudl. Krstil v roku 1788 Mariannu Jamriškovú, Alžbetu Ďurišovú, Imricha Jamriška, Martina Mjartana, Alžbetu Jamriškovú, Katarínu Beňadikovú, Ondreja Smetanu, Marianu Cmarkovú, Adama Mjartana. Od augusta 1791 krstil Štefan Štrba, potom Augustinus Karaba, Mikuláš Zagolik od 1793 do 1802, potom Jakub Mayer, Rafael Kudlik 1804, Lukáš Pinka, Abel Mutňanský (1804), Ján Vendrinský (1810), Samuel Zachey (1810- 1830), Martin Hainrich, od 1833 Mikuláš Diviš do 1835, potom 1836 - 1842 Ján Smetanay, Leopold Kredich 1842 – 1847, Izák Čillík, Imrich Vályi  atď... Pozri a porovnaj s http://www.duchbb.wbl.sk/Zomreli-ktori-ucinkovali-v-BBD.html  

Aj v zime treba chodiť do prírody. Jednou, obzvlášť vhodnou možnosťou je vyjsť si do Cigľa, ku lyžiarskemu vleku, do Zelenej oázy pre hornú Nitru. Občianske združenie Vrchvoda tu na urbárskom pozemku vybudovalo altánok, prístrešok, príjemné a prívetivé miesto pre mladých aj starších... Posledný januárový deň vysielal Slovenský rozhlas reláciu s Mariánom Ondášom, Ivanom Kadlečíkom, Dáriom Mikušom a inými hlasmi....

Prvé známe pomenovanie našej dediny je Lúčna – 1362. Ale už okolo 1380 sa objavuje druhý názov v tvare Chegul (Beňadik, syn Petra z Cigľa: Chegul-i Petew, Benedek DL72782). Od roku 1389 nachádzame v archívoch názov Lúčka, od roku 1415 Cigli (alio nomine Luchka), 1463 Cigel, neskôr písaný aj ako Czigel, Chygel, Czyghel, Ziggel, Chyghel, Zigel, Zyggel, Cyglen... Nevieme jednoznačne odpovedať, prečo naši predkovia ustúpili od pôvodného pomenovania obce (Lúčna, Lúčka). Žeby kvôli odlíšeniu sa od iných Lúčok - na Považí, pri Kremnici, v Šariši a inde?  Rôzne zápisy v latinčine, nemčine i maďarčine počas mnohých storočí boli iba prostriedkom na vyjadrenie rovnakého vyslovovania, zhodujú sa na tvrdom začiatočnom C, na krátkom „i“ a na tvrdom „l“ na konci, bez mäkčeňa.

Zaujímavou kuriozitou je nápis na mape z prvého vojenského mapovania, okolo roku 1770. V názve našej dediny sa prvýkrát objavuje mäkčeň – prekvapujúco však nie na „l“, ale na Č – Čzigla. Je to zatiaľ jediný objavený prípad takéhoto názvu našej obce.

Mäkčeň na „l“ v názve našej obce nachádzame prvýkrát v publikácii z roku 1903: na základe sčítania z roku 1900 sa v zozname slovenských obcí krajiny uvádza aj Czigel, po slovensky Cigľa s 682 Slovákmi zo 688 všetkých obyvateľov. Od roku 1913 nás Maďari nazývajú Cégeľ, v našej krajine sme od roku 1920 opäť Cigľa a od roku 1927 až do dnešných čias definitívne Cigeľ.