V sobotu 28. decembra 2013 večer od 18:00 hod sa hralo v Štátnej opere v Banskej Bystrici multižánrové predstavenie VERDI,  spájajúce operu, činohru aj tanečné umenie. Hlavné úlohy - Ján Kožuch a  cigeľský rodák Mgr. art. Šimon Svitok. Zúčastnilo sa 50 účastníkov, autobus so šoférom p. Krpelanom bol zo SAD Prievidza, 16 lístkov  študentských a dôchodcovských (5€), 34 lístkov celých - 10€. Galéria snímok zo sviatočnej B. Bystrice.

• Odchod autobusu z hornej zastávky v Cigli o 14:00 hod
• V Prievidzi sa autobus zastavil za Ezopom (inak povedané za budovou VŠ, za Preuge) o 14:15 hod
• Príchod do B. Bystrice cca 15:45
• prechádzky po Bystrici a občerstvenie, nákupy...
• začiatok predstavenia v opere o 18:00
• odchod autobusu z B. B odhadom 22:20
• príchod od Prievidze asi 23:25, do Cigľa 23:35

Nezabudnuteľný zážitok, zájazd vyšiel podľa očakávaní a ku spokojnosti účastníkov. Tešíme sa na ďalšie vydarené podujatia nášho združenia.

Hunt-poznanovci

Prvá písomná zmienka a ďalšie významné listiny našej obce, staré aj 650 rokov, sa zachovali v archíve rodu Šándor – Metternich. Vďaka týmto textom vieme veľa o jednotlivých majiteľoch Lúčnej, Lúčky, Lúky, dnešného Cigľa. Prvými známymi zemianskymi majiteľmi našej dediny boli Peter a Leustach, bratranci pravdepodobne zo starobylého rodu Hunt-poznanovcov. Petrov otec bol familiárom kastelána bojnického a sivokamenského hradu a syna kráľovského palatína Mikuláša Žambockého, ktorý bol chorvátskeho pôvodu. Petrova matka Elena bola z významného hornonitrianskeho rodu Diviackovcov. Leustachov otec bol ostrihomským sudcom a matka pravdepodobne pochádzala z obce Tržmel pri Komjaticiach.

Rišňovskí

Ako dedičstvo po starých rodičoch Cigeľ získal Demeter z Tržmela a jeho dcéra Barbora mala s Jánom z Rišňoviec pri Hlohovci jediného syna, Ondreja. Ondrej Rišňovský mal kúriu v Rišňovciach, podarilo sa mu udržať vlastníctvo jednej - hornej polovice Cigľa v sporoch s Majténiovcami aj Kostolániovcami (dolná polovica od čias Turzovcov už patrila Bojniciam), ale jeho synovia Imrich a Ladislav už nemali mužských potomkov, takže rod Rišňovských v Cigli skončil. V roku 1549 sa uvádza v daňovom súpise obcí Nitrianskej župy polovica dediny Cigeľ so 4,5 dvormi ako vlastníctvo Imricha a Ladislava Rišňovských, druhá polovica vo vlastníctve Bojníc. Dcéra Imricha Rišňovského, Anna, sa vydala za zemana zo Sasinkova, ich dcéra Anna zas za Baloga z Nebojsy a zas ich dcéra Alžbeta za Ladislava Šándora zo Slávnice pri Trenčíne. Ich podiel v Cigli bol vždy venom nevesty a posilnil majetok ženícha.

Šándorovci a Pálfiovci

Vicežupan Nitrianskej župy Ladislav Šándor mal s Alžbetou Balogovou tri deti. Anna sa vydala za Madočániho z Turca, Michal si vzal Evu Kerekešovú a Adam Boru Majténiovú. Každý mal určitý diel v Cigli, ale aj v iných častiach kráľovstva, najmä v Nitrianskej a Trenčianskej župe. S koncom Turzovcov a v čase nástupu Pálfiovcov (potomkov palatína Konta z Hlohovca) na bojnické panstvo zálohovali okolo roku 1660 všetci traja svoje podiely v Cigli Pálfiovcom a sídlo tejto vetvy Šándorovcov sa presťahovalo do dediny Bajna pri Ostrihome. Ako pamiatka po Michalovi Šándorovi a Eve Kerekešovej dnes v Bajne stojí nádherný kaštieľ Šándorovcov. Škoda, že nie v Cigli. No na druhej strane, my tu máme nádherný hrad – zámok v Bojniciach. Zásluhou Pálfiovcov máme v Prievidzi krásny barokový kostol (ktorého výstavba začala v roku 1666) a aj v Cigli bol okolo roku 1762 na mieste pôvodného dreveného kostola postavený nový kamenný kostol sv. Matúša. Začiatkom 18. storočia sa Michalov syn Melchior Šándor zo Slávnice a Bajny stal barónom, jeho vnuk Anton získal v roku 1788 titul grófa a Antonov vnuk gróf Móric Šándor z Bajny bol vo svojej dobe uznávaný najväčším odborníkom na kone v celej Európe (prezývali ho „bláznivý jazdec“).

Sándor – Metternich

Rakúsko-uhorský štátny kancelár Klement Metternich mal sedem detí, z nich dcéra Leontína sa vydala za grófa Mórica Šándora a ich dcéra Paulína, grófka Šándorová zo Slávnice sa v roku 1856 vydala za svojho strýka, o 18 rokov mladšieho brata svojej matky, Richarda. Týmto nezvyčajným rodinným putom boli slovensko - uhorský rod Šándorovcov a rakúsky rod Metternichovcov dvojnásobne zlúčené do jedného rodu Šándor – Metternich. Paulína s Richardom už nemali mužského potomka a tak rod po meči vymrel. Pra-pra-pra-pravnučka v Cigli obľúbeného Michala Šándora, kňažná Paulína Šándor-Metternich bola najbližšou priateľkou francúzskej cisárovnej, aristokratkou a podporovateľkou umenia. Určovala módne trendy vo Viedni i v Paríži – dámske večierky, korčuľovanie, bojovala za práva žien, podporovala umenie a kultúru. Zachoval sa jej portrét od maliara Degasa, propagovala diela hudobníkov Wagnera a Smetanu, spisovateľa Dumasa a ďalších. Bola svedkom slávy i pádu francúzskeho i rakúskeho cisárstva a v prvých rokoch po 1. svetovej vojne sa stala živým symbolom dvoch stratených svetov...

Pamiatkou po troch súrodencoch Šándorovcoch v Cigli sú dodnes miestne hodové slávnosti v septembri, kedy je aj výročie prvej písomnej zmienky (11.9.1362). Podľa miestnej kroniky totiž v čase sviatku mecenáša nášho kostola, Sv. Matúša apoštola a evanjelistu, si Michal, Adam a Anna Šándorovci pozvali svojich poddaných do kúrie, kde ich pohostili. Každý poddaný dostal 20 fenigov, piť a jesť. Zeman zabil dvojročné teľa, 2 ošípané a dal napiecť koláčov pomazaných hruškovým lekvárom. Pijatikou bola pálenka zarobená zo šámu, neskoršie zvaného gajstu. Pri hostine účinkovala miestna hudba. Keďže sa tento zvyk začal práve na Matúša, Cigeľčania ho zachovávajú podnes.

Hoci sa v Cigli nezachovali zemianske stavby, pomníky, ani iné hmatateľné pamiatky po veľmi významných šľachtických rodoch Hunt-poznanovcov, Rišňovských či Šándorovcov, prinajmenšom ostali v chotárnych názvoch, v listinách, v archívoch a v spoločenskej pamäti zaznamenané ich osudy a prostredníctvom ich príbehov aj údaje o dedine a osudy obyčajných obyvateľov nášho Cigľa. Je až prekvapujúce, v akých širokých a zaujímavých súvislostiach môže informovaný súčasník vnímať našu milú obec.

Vlani si naša obec pripomínala prvú písomnú zmienku. Oslavám predchádzala aj mnohomesačná príprava (začalo to približne na jar 2011) knihy o Cigli, prvej monografie o dejinách, o ľuďoch, o prírode a krajine, o pamätihodnostiach dediny. Autorský tím, zložený z našich spoluobyvateľov (Ján Černák, Ján Ďurina, Vincent Chrebet, Ivan Kadlečík, Jana Bartošová Krausková, Ľuboš Málik, Štefan Mjartan Šimon Svitok, Božena Svitková, Eduard Šušol, Pavol Vanečko), vytvoril niekoľko stoviek strán textu, zozbieral mnoho fotografií a inej grafiky. Všetky texty boli prepísané do Wordu (čiastočne na Obecnom úrade, čiastočne autormi), v počítači ich potom bolo potrebné zlúčiť, vytriediť, doplniť, upraviť, revidovať, kontrolovať, upravovať... Vedením autorského tímu bol predbežne poverený Ivan Kadlečík, p. riaditeľka RKC z Prievidze, Ľ. Húsková, túto náročnú prácu úctivo odmietla pre svoju vysokú pracovnú vyťaženosť. Na konci roka 2011 zadanie knihy vyzeralo takto: formát A4, rozsah do 200 strán (cca 10 AH), náklad aspoň 1000 ks, farebná tlač (Patria), termín: do konca marca texty + obrázky. Korektúry: máj – jún, grafika – leto, tlač – jeseň, krst knihy do Vianoc 2012, sedem kapitol: Krajina a príroda, Dejiny, Obec, Obyvateľstvo, Hospodárstvo, Tradície, Spoločenstvo.

Začiatkom roka 2012 starosta obce pre zvýšenie profesionálnej úrovne textov i grafiky prizval ku finalizácii knihy a na vedenie autorského tímu Dr. I. Géczyovú z Hornonitrianskeho múzea a fotografa L. Grešnera. Táto dvojica má s tvorbou monografií v našom regióne výnimočné skúsenosti, naposledy sa podieľali na knihe Opatovce nad Nitrou - Dedina pod ochranou jednorožca. Samozrejme, títo profesionáli neboli ochotní dopredu pracovať zadarmo, tak ako domáci, ktorých stovky hodín práce boli ocenené (len?) dobrým pocitom z účasti na jedinečnom diele a poďakovaním v občasníku Cigeľský spravodaj v decembri 2012. P. Grešnerovi bolo Obcou Cigeľ za fotografické služby vyplatených niekoľko tisíc eur. Pani Géczyová prišla s množstvom dobrých rád a nápadov, vytvorila nový návrh štruktúry a názvov kapitol, navrhla aj prizvať ďalších odborníkov z múzea a podobne. Zdá sa, že vyxmyslela aj pracovný názov knihy, pod ktorým bola podaná žiadosť o financovanie na ministerstvo kultúry znel: Cigeľ, dedina pod Vrchvodou. V máji 2012, ako bolo jasné, že grant v roku 2012 Cigeľ nezíska, začalo to ísť s knihou dolu vodou. Veľa peňazí obce išlo na oslavy 650. výročia, na ceny obce, na výplaty, na úroky a úvery, na futbal... 

Bodkou za snahami o monografiu bolo starostom predložené a siedmimi poslancami schválené Uznesenie číslo: 12/5/2012 z 30. augusta 2012, podľa ktorého  "Obecné zastupiteľstvo s c h v a ľ u je zastavenie prác na vydaní knižnej monografie obce Cigeľ až do zabezpečenia finančných prostriedkov na jej vydanie." Žiaľ, ani v roku 2013 obec Cigeľ nezískala od ministerstva kultúry požadovanú dotáiciu 14.950 € na Vydanie monografie obce Cigeľ s názvom Cigeľ a s podtitulom Dedina pod Vrchvodou . Inak, dnes je v kultúrnom dome panel, na ktorom je nadpis Cigeľ, Dedina spod Vtáčnika.  Nedobre, lebo pod Vtáčnikom je azda aj 20 dedín, ale pod Vrchvodou a Tlstým dielom iba naša.

Kniha ani po troch rokoch snaženia nevyšla, no našťastie pre záujemcov o detaily z našej obce, OZ Vrchvoda na svojich stránkach publikuje obrovské množstvo pôvodných autorských materiálov od našich členov, najmä z histórie a zo súčasného života. Nikde inde nezískate toľko informácií o Cigli. Nepublikujeme však texty od iných autorov, pretože sú chránené autorským zákonom. Pokúsime sa predsa len prispieť ku vydaniu  knihy, alebo aspoň brožúrky o našej dedine, ležiacej po brehoch potoka Cigeľ, pod majestátnou horou Vrchvodou.

Poznámka: Na konci decembra 2013 získala obec od Úradu vlády SR účelovú dotáciu 3000 eur, bežné výdavky s účelovým určením na vydanie knižnej publikácie o obci. Dotácia má byť do konca marca 2014 použitá v súlade s účelovým určením na honoráre pre autorov textu a pre autorov obrazovej dokumentácie, na spracovanie grafiky a príprava do tlače, na polygrafické náklady súvisiace s výrobou publikácie a na zhotovenie obrazovej dokumentácie.

"Šarkanské a letecké" popoludnie nad Cigľom sa podarilo - pre pripomenutie šťastných chvíľ si pozrite galérie: túto galériu, túto novú galériu a aj túto galériu. 

Podujatie OZ Vrchvoda - Šarkaniáda 2013 bolo v nedeľu 27. októbra popoludní, od 14:00 hod pri vodnej nádrži v Cigli - Malá oáza pre Cigeľ a Hornú Nitru.

Nádherné počasie, úchvatná príroda a výhľad na údolie Nitry, nad cigeľskými lúkami lietali šarkany aj modely lietadiel, v lampiónoch šťastíčko, zabávalo sa asi sto návštevníkov, na ohni sa piekli klobásky, v pohároch bolo trošku čajíka i vínka - všetko bolo super!

11. septembra slávime výročie prvej písomnej zmienky o našom území. V  galériách máme snímky originálu prvej písomnej zmienky o Lúčnej. Listina je v archíve šľachtického rodu Šándor-Metternich (q165) pod číslom MOL 75532. Dnes ako prví a po prvýkrát publikujeme pôvodný preklad latinského textu s vysvetlivkami:

"MY, Ľudovít, z Božej milosti kráľ Uhorska, prítomnou listinou oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že Peter, syn Demetera zo Šútoviec, familiár Magistra Jána, Mikulášovho syna, predstúpil pred nás ako verný služobník počas výprav a nájazdov a požiadal nás, pre seba a pre svojho bratranca Leustacha, syna Poukovho, bývalého ostrihomského sudcu, o darovanie a udelenie jedného nášho kráľovského územia alebo usadlosti zvanej Lúčna, v Nitrianskej stolici, patriacej ku nášmu hradu Sivý kameň, s rozlohou asi na dve poplužia, s piatimi kúriami alebo obydliami.

Pre vyššie uvedené verné Petrove služby, ktorý sa počas výprav, podľa požiadaviek, možností a určenia vždy snažil zo všetkých síl potešiť naše Veličenstvo, pre prosby a intervencie Magistra Jána, syna niekdajšieho palatína Mikuláša, nášho taverníka, dôkladne odčleňte z majetku nášho hradu Sivý Kameň vyššie uvedené územie alebo usadlosť zvanú Lúčna v Nitrianskej stolici, s rozlohou asi dvoch popluží, s piatimi obydliami, odstráňte všetky iné záujmy a ťarchy.

Našu novú donáciu z kráľovských rúk, ktorú sme dali, darovali a udelili Petrovi, synovi Demetera, vyššie uvedenému Leustachovi, a ich dedičom a potomkom, majú právo natrvalo a nenávratne držať, vlastniť a užívať, so zachovaním práv iných. 

Dané vo Vyšehrade, v nedeľu po sviatku Narodenia Panny Márie, roku Pána tisíceho tristého šesťdesiateho druhého"

 Poznámky:

• Lúčna (Luchna) – ide o prvú písomnú zmienku o našej dedine, Lúčnej v Nitrianskej stolici, pri hrade Sivý Kameň. Neskoršie zmienky uvádzajú aj názov Lúčka, i Lúka. Nový názov Cigeľ sa začína uvádzať v listinách od roku 1415, kedy sa spomína Cigeľ, inak zvaný Lúčka.
• Sivý Kameň (Keselywkw) – kráľovský hrad na hranici Tekovskej a Nitrianskej stolice, dnes takmer úplne rozobratý, stojí nad dedinou Podhradie, niekoľko km južne od Cigľa. Patril uhorským kráľom, potom Kakašovcom, Jelšavským. V roku 1434 kráľ daroval hrad Sivý Kameň Gregorovi Majténimu a jeho dedičom. Patrili k nemu aj poddanské dediny Podhradie, Sebedražie, Nováky, Horná Ves, Štefanova Lehota, Papova Lehota, Bystričany a Čereňany.
• Magister Ján – syn palatína Mikuláša Žambockého (Gilétfy), kráľovský pokladník, so svojim bratom Mikulášom boli istého času aj kastelánmi hornonitrianskych hradov - prievidzského, bojnického a sivokamenského.
• Ľudovít – uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou, žil v rokoch 1326 – 1382. Jeho 12 – ročná dcéra Mária v roku 1383 priznala mestu Prievidza mestské privilégiá.
• Peter (Pethew) – vojak, kráľovskou donáciou získal Lúčnu spolu so svojím bratrancom Leustachom (Leustachio). Jeho otec, Demeter, bol zo Šútoviec. Petrova manželka bola Ilona, z rodu Diviackovcov, krátko po donácii ovdovela a ostala v Cigli so svojimi synmi, Beňadikom a Petrom.
• Leustach (Leustachio) – Petrov bratranec, jeden z dvoch prvých majiteľov Lúčnej. Syn ostrihomského sudcu Pavka (Pouka). V Ostrihome (Strigonium) pôsobili aj Diviackovci - Barlev a Jarolslav. Leustach žil v Tržmeli, pri Komjaticiach, spolu s manželkou a deťmi – Michalom, Ladislavom, Jánom a Margarétou. O Lúčnu sa najprv nezaujímal (nevedel o donácii?), až v roku 1397 si jeho synovia Michal a Ladislav prevzali svoju polovicu Lúčky. Neskôr darovali časť Cigľa Margaréte, jej vnučka Barbora mala s Jánom Rišňovským jediného syna, Ondreja. Rod Rišňovských bol v Cigli niekoľko generácií, po nich dedili Šókyovci, Balogovci, Šándorovci.
• Vyšehrad – ide o starobylý hrad nad riekou Dunaj, v Maďarsku. Tam sa narodil aj Ľudovít Veľký z Anjou.
• Nedeľa po sviatku Narodenia Márie Panny, 1362 – pripadá na 11. september 1362.