Obec bola niekoľkokrát postihnutá živelnou pohromou, ako je povodeň a najčastejšie ohňom.

V školskej kronike je zachytené, že v roku 1840 zhorel celý hronceje dvor. V tomto roku zhorel aj macákeje dvor. Príčinou boli čierne kuchyne a slamená strecha.

Podľa ústneho podania Svitku Laurinca 80 ročného bola obec postihnutá veľkou povodňou v roku 1886, kedy zobrala voda v dediene niekoľko chlievov a občania dolného konca túto povodeň využili pre vyhnanie cigáňov z dediny. Jedna rodina sa usadila niže dediny na Hájikách pri kríži. V deň povodne cigáň i cigánka chodili po susedných obciach po žobraní a fabianeje chlapi prekotili cigánsku búdu do rozvodneného potoka. Takto až po dnes je Cigeľ bez cigánskych rodín.

V roku 1913 bol veľký požiar v Ulici, kedy zhorel dom rodiny Mjartanovcov – paľareje a hudceje dom. Požiar zapríčinila choromyseľná Mjartanová, ktorá si naložila v pajte ohňa a kým prišla pomoc bola silne popálená. V bolestiach utekala do potoka a niže uličky pod veľkým orechom zomrela. V roku 1959 tento dom znova zhorel od elektriny.

V roku 1914 zhorel kožucheje dom, ktorý so podpálili sami svojou neopatrnosťou tak, že po pečení chleba vyložili ometlo na háky pod strechu. Ometlo slúžilo na čistenie pece pred sádzaním chleba a používala takéto ometlo každá domácnosť.

V roku 1915 zhorel celý beňadikeje dvor. Tento dvor zhorel aj v roku 1932 avšak len hornia rada domov. Požiar vznikol po druhý krát tak, že pasáčka, ktorá spávala pod kachliamia na slamníku tento vyhodila pod stenu tlejúci a tak zhorel celý rad domov.

V roku 1930 zhoreli trvajeje pajty, ktoré podpálil istý teraz už nebohý chlapec od Drozdov. V tomto dvore bol požiar aj v roku 1933 a zhorel dom Mjartan Juraja, ktorý bol úmyseľne podpálený susedom. Pri tomto požiari nebolo možné poskytovať pomoc, pretože majiteľ bol poľovníkom a v streche domu mal hromadu nábojov, ktoríé v požiari strieľali.

V roku 1931 zhorel celý cmarkeje dvor, ktorý podpálil asi desaťročný chlapec, ktorý si išiel zapáliť cigaretu do listiarne.

V roku 1935 zhorela samota zvaná Betlehem. Samota bola úmyseľne podpálená istým cigáňom a o týždeň neskoršie zhorela i pajta pri samote.

V roku 1951 zhorel dom Mikuš Paľa – frankeje, ktorý sa chytil od susedovej šopy, v ktorej si sised Krausko údil mäso.

Nad obcou sa viackrát prehnala víchrica, ktorá pozhadzovala okryvu domov. V roku 1953 pováľal sneh viaceré krovy domov.

V roku 1964 6. 2. sa nad obcou prehnala víchrica, ktorá zasiahla gazdinkeje, hronceje a jamriškeje dvor a pozhadzovala škridlicu Beláňovej Márii, Mjartan Valentovi, Cmarko Štefanovi a u Jamriškov Šnirc Jánovi. Víchrica trvala len asi dve minúty. Jej dlhšie trvanie by bolo narobilo veľké škody. Víchrica bola tak silná, že pred obchodom porozhadzovala obaly s fľašami a pohádzala ich až na cestu.

V roku 1965 1. marca zúrila nad obcou tiež veľká fujavica, ktorá najviac zasiahla cmarkeje dvor. Hornia strana domov bola zaviata po samé strechy. Dňa 6. 3. 1965 bola organizovaná celoobecná pracovná povinnosť na uvoľnenie domov. Práce sa zúčastnilo vyše 50 ľudí a uvoľnili steny domov, aby mala kade odtekať voda pri spúšťaní sa snehu.

Údaje o živelných pohromách som zapísal podľa ústneho podania občanov Sdvítok Laurinec, Lauku Hána a Marcikán Antona.

Požiare vznikali hlavne z neopatrnosti a niekoľko ich vzniklo i zo zásahu ľudí samých, buď z nepriateľstva k susedom alebo aj na požiadanie samého majiteľa.