Obec Cigeľ je učupená tesne pod horami. Z východnej strany je Vtáčnik, Tlstý diel a Obranná. Na severnej strane je Háj, Zlatá Jedľa, Kríc, Kriškovček a Mraznice.

V tunajších lesoch rastie v prevažnej miere buk. Po vyrúbaní sa vyrúbané priestory vysádzajú smrekom a jedľou. Tak už vo veľkej miere rastie ihličnaté drevo na Vtáčniku a vo všetkých častiach lesov až po Obrannú, ktorá je výlučne buková. V tunajších lesoch rastú i čerešne, duby, javory, jasene a na južnej strane v Háji rastie hodne bôrového dreva. Najvyššie rastú jedle a buky. Buk narastie do výšky 20 m a jedľa do 25 m. Do hrúbky rastie najviac buk a dosahuje hrúbku aj 120 cm priemer. Jedľa dosahuje priemeru 80 cm najviac. Bôra a ostatnie stromy dosahujú hrúbky najviac 30 – 40 cm. Naše lesy sú hodne poškodzované vetrami, ktoré mnohokrát zničia celé plochy najmä ihličnatých stromov jedľu a smrek. Buková a hora na Krici je veľmi poškodzovaná Handlovskými baniami, ktoré ju poddolovávajú a tak stromy vyschýňajú. Od roku 1955 sa vysadzujú i menej hodnotné pasienky, ako je Háj až po Uhlištie y v roku 1960 boli vysadené i Pirte a pod Obrannou, ako aj Pažite. V roku 1964 bol vysadený i Miškeje laz. Pasienky sú vysádzané lipou, bôrou, smrekom, bukom erpánom, javorom, jaseňom a vlhšie priestory sa vysádzajú jelšinou a topoľom, ktoré rastú najrýchlejšie.

Hory vypínajúce sa vyše dediny sú pre obec výhodou preto, že ľudia majú blízko možnosť zásobovania sa drevom, ktoré bolo až do roku 1945 hlavným zdrojom získavania peňazí. Tieto hory však v prípade vetrov, vietor zosilňujú a tak je na území našej obce často silný vietor, ktorý nám robí najviac nepríjemností v zime.

Vo  vrchu Vtáčnik v časti Vrchvoda, vyviera náš potok Ciglianka. Ďalší potôčik vtekajúci sa do Ciglianky vyviera v lese zvanom Skala prieloh a tak sa Ciglianka začína spojením potôčkov na kraji Rakytníkov a tečie až k dedine, kde sa k Ciglianke pripája ďalší potôčik vyvierajúci pod Vtáčnikom a tečúci dolu Močarinkou, Švrčalinou a južnou stranou Ukladišťa. Tento potôčik sa vteká do Ciglianky pod skalou pri najstaršom dome Cigľa, ktorý patrí rodine Chrebetovcov. Južnou časťou obce dolu takzvanými Jarčekmi tečie tiež potôčil, ktorý vyviera v Chrochoti tiež pod Vtáčnikom. V lese Dierovce vyviera ďalší potôčik do ktorého sa vlieva potôčik vyvierajúci v Kriškovciach pod horou Kríc. Takto severnou časťou nášho chotára tečie tiež výdatný potok, ktorý sa niže posledného domu obce vlieva do Ciglianky. Obec má takto hodne dobrej zdravej vody. Do roku 1930 nebola v obci ani jedna studňa a obyvatelia brali vodu len z potoka a niekoľkí mali možnosť brať si vodu priamo z prameňov, ktorých bolo v našom chotári veľa. V strede dediny pri šarinskeje dvore je dodnes stok, z ktorého sa berie voda na varenie i pitie. Pri krauskeje pajtách bol tiež dobrý stok, z ktorého brali vodu šušleje, krauskeje, mjartaneje i hronceje. Na hornom konci v Uličke je podnes stok pod skalou, kde chodili na vodu uličania a kováčikoviari. Cmarkeje dvor chodil ma vodu asi 400 m na tri studničky pod Brezinami. Ďalšie dobré stoky pitnej vody boli pod Šabľovom, v Hnilom kúte neďaleko Jančekeje skaly, v Opekách, na Švrčeline, na Podieli boli i dve studničky, vyše Páleníc, na Lúčke, na Dlhej lúke, na Hrdle, pod Korytami, na Žliabku, na mjartaneje Chorvatici, na Zadných Chorvaticiach boli 3 studničky, na Potôčkoch, v Uhlišťach, Kaľnej studni, na Trvajeje Patočinách a na krauskeje roľach Podstudňou.