Počas SNP v horách nad našou obcou pôsobil partizánsky oddiel Major, ktorého jadro tvorili občania Cigľa. Za odbojovú činnosť bola obec kruto potrestaná. Pochod vďaky SNP sa každoročne koná na počesť obetiam nešťastného  13. januára 1945, kedy obec obsadil špeciálny oddiel SS, gestapo vypočúvalo a mučilo občanov, viacerých väznili a aj popravili. Tohtoročný pochod bol už tridsiaty štvrtý a konal sa v sobotu 24. januára 2009. O akcii informujú SME.SK a PLUSKA.SKa tiež oficiálne stránky obce Cigeľ

Podstatou  januárových tradičných pochodov cigeľsko – handlovskou prírodou je spomienka a pocta tým,  ktorí mali pravdu a bojovali za ňu, aj keď to bolo neisté a ťažké. Odvážne sa postavili proti existujúcej štátnej a miestnej moci, naproti väčšine politikom, podnikateľom, organizáciám, všetkým vrstvám občanov. V dobe nevídanej hospodárskej prosperity a hrdosti na vznik prvého štátneho útvaru Slovákov sa predsa našli skupinky občanov, ktorí mali vôľu a odvahu povstať proti vtedy deklarovaným,  vyšším  celospoločenským záujmom.

Na 34. ročníku Pochodu vďaky SNP v sobotu 24. januára 2009 sa zúčastnil predseda vlády Robert  Fico, poslanci parlamentu, VÚC, obce, starostovia, primátori, hostia, turisti. Organizátori po slávnostnom otvorení  vyjadrili spokojnosť s obnovením plynulosti zásobovania zemným plynom (totiž dve krajiny rozpadnutého komunistického Sovietskeho zväzu začiatkom januára 2009 na niekoľko dní zastavili dodávky plynu pre Európsku úniu, čím spôsobili značné  škody slovenskému hospodárstvu a znepokojili obyvateľstvo). Premiér Fico uctil pamiatku obetí  a vyzval na hrdosť na našich predkov. Žartom povedal, že do Cigľa chodí dlhé roky a bude chodiť naďalej aj keby sme ho vyháňali. Spomenul dobrú  slivovicu p. Kostolániho. Zvážnel a povedal, že je kríza a máme pred sebou možno najťažšie časy Slovenskej republiky. Uviedol tri ciele vlády SR na rok 2009 – udržať zamestnanosť, zachovať sociálne vymoženosti a v hospodárskom raste sa umiestniť medzi prvými piatimi krajimami Európskej únie.

Po premiérovi sa dostali k slovu ďalší rečníci, ale to sme už kráčali hore dedinou do hory. Pohodlne sme vyšli na murovanú chatu, tí šikovnejší až na drevenú chatu, na Bielu skalu. Potom po asi hodinovej prestávke sme vykračovali  dolu naspäť, spolu s najstarším účastníkom  J. Krauskom (ročník 1925). Guláš v kultúrnom dome bol výborný, vďaka kuchárom aj všetkým organizátorom za celkovú starostlivosť o vydarenú akciu. Počasie bolo po daždivom týždni uspokojivé – do rána dokonca napadlo trochu čerstvého snehu a krajina zbelela. V priebehu dňa sa sneh roztopil, bolo niekoľko stupňov nad nulou.  Pochod prírodou bol pekný – príjemné  stretnutia priateľov, rodín, známych i neznámych. Pozrite si galériu