V skutočnosti nám dokonca môžu ušetriť peniaze.Čo sú klimatické zmeny? Obyvatelia Európy v roku 2003 zažili tepelnú vlnu, v posledných rokoch zažili lesné požiare v južnej Európe alebo povodne. Aj keď nemožno tvrdiť, že tieto udalosti boli spôsobené zmenou podnebia, zodpovedajú tomu, o čom vedci tvrdia, že zmena podnebia spôsobuje. V nadchádzajúcich rokoch tiež pravdepodobne zažijeme častejšie výkyvy počasia a zvyšovanie poistného za poistenie vášho majetku proti poškodeniu búrkami.
V budúcnosti je pre juhoeurópske krajiny predpovedané stále menšie množstvo zrážok a vyšších teplôt (napr. v Španielsku do roku 2080 v priemere až o 4,5 °C), zatiaľ čo sa teploty v severných európskych štátoch zvýšia o niečo menej (do roku 2080 asi o 1,5 – 2,0 °C) a bude tam viac zrážok. Ak bývate na pobreží, možno spozorujete zvyšovanie hladiny mora. Ak pracujete v poľnohospodárstve, lesníctve a v prírode, môžu vás tiež ovplyvniť niektoré ďalšie dopady zmeny podnebia, keďže vegetácia a zvieratá migrujú z historických oblastí do oblastí s chladnejším podnebím. Ak lyžujete, môžete v priebehu niekoľkých rokov spozorovať, že lyžiarske terény a ľadovce miznú. Keď si budete vyberať, kam pôjdete na dovolenku, môžete si v budúcnosti vybrať iné miesta ako by ste si vybrali dnes, keďže niektoré súčasné turistické destinácie budú príliš horúce, alebo príliš nestabilné. Pravdepodobne tiež uvidíte, ako vlády robia opatrenia na prispôsobenie sa zmene podnebia – napríklad budú posilňovať ochranu pred povodňami, budú zavedené nové stavebné normy a poľnohospodári budú stimulovaní, aby prešli na iné plodiny.Ak sa bude situácia vyvíjať naozaj zle – ak spoločnosť neurobí žiadne opatrenia potrebné na obmedzenie zmeny podnebia, alebo ak sa budú ukazovatele vyvíjať dokonca horšie ako dnes veda predpovedá – môže byť váš život ovplyvnený všeobecným ekonomickým poklesom a vaša krajina možno bude musieť uvažovať o zapojení sa do konfliktov o potraviny a vodu v tretích krajinách, o poskytovaní humanitárnej pomoci a prijatí utečencov.

Európsky komisár pre životné prostredie Stavros Dimas tvrdí: “Ľudia majú tendenciu veriť, že pokiaľ ide o vyššie ciele, nemôžu ich ovplyvniť osobnou voľbou. V skutočnosti však môžu. Tak, ako sme sa pričinili o klimatické zmeny, tak môžeme proti nim aj bojovať. Každý z nás môže prispieť tým, že bude robiť také voľby, ktoré rešpektujú životné prostredie.”

„Vždy recyklujem všetko, čo môžem, a aby som sa vyhla tomu, aký dopad má voda balená vo fľašiach na životné prostredie kvôli jej preprave a baleniu, nainštalovala som si doma filter, takže môžem mať čistú vodu bez toho, aby som vydávala do nebezpečenstva životné prostredie“
Pink, speváčka, máj 2006

„Musíme zmeniť svoje správanie a naučiť sa spotrebovávať menej energie a menej znečisťovať životné prostredie. Pokiaľ sa teraz bude každý z nás podľa toho správať, mohli by sme dosiahnuť veľké zlepšenie.“ Emma Thompson, herečka, April 2006 

Čo robia krajiny EÚ?Európska únia pokladá zmenu podnebia za jednu z najvážnejších hrozieb akým čelí naša planéte. EÚ vychádza z predpokladu, že ak sa globálna teplota zvýši o viac než 2 °C nad úroveň pred industrializáciou, je pravdepodobné, že sa zmena podnebia stane nezvratným procesom. Od roku 1850 sa globálna teplota zvýšila o 0,76 °C (v Európe o 1,0 °C) a predpoklad IPCC pre 21. storočie je v intervale 1,8 až 6,4 °C (pravdepodobný scenár – 1,8 až 4,0 °C). Jedenásť z 12 najteplejších rokov na svete od roku 1850 bolo medzi rokmi 1995 a 2006.  V období medzi rokmi 1970 a 2004 došlo na celom svete k 70 % zvýšeniu emisií skleníkových plynov. V sektore dodávok energií sa zaznamenal nárast až o 145 %. Nárast v oblasti dopravy bol 120 % a v oblasti priemyslu 65 %. K 40 % nárastu došlo v dôsledku zníženej kapacity lesov „zachytávať“ emisie oxidu uhličitého a v dôsledku zmien vo využívaní pôdy.

Lídri EÚ sa preto rozhodli:  ·        ušetriť 20 % spotreby energie v porovnaní s prognózami na rok 2020 zlepšením energetickej účinnosti, ·         do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na celkovej spotrebe energie na 20 %, čím by sa súčasná úroveň využitia týchto zdrojov strojnásobila, ·         zvýšiť desaťnásobne – najmenej na 10 % - podiel biopalív na celkovej spotrebe benzínu a nafty do roku 2020 za predpokladu, že sa trvalo udržateľné biopalivá „druhej generácie“ z nepotravinových plodín stanú komerčne dostupnými, ·         rozvíjať a podporovať technológie s nízkou alebo dokonca s nulovou úrovňou emisií, vrátane zachytávania a skladovania uhlíka, ·         lepšie prepojiť energetické trhy EÚ, t. j. zvyšovať konkurenciu na celoeurópskych trhoch s elektrickou energiou a plynom, atď.

Členské krajiny EÚ sa pripojili k tzv. Kjótskemu protokolu (1997), v ktorom bol stanovený globálny cieľ znížiť v rokoch 1990 až 2012 emisie skleníkových plynov o 5,2 % oproti referenčnej hodnote v roku 1990. Pätnásť krajín, ktoré boli v tom čase členmi EÚ, zašlo ešte ďalej a spoločne sa zaviazalo znížiť svoje emisie o 8%. Aká je realita? Emisie 27 členských krajín EÚ sa v rokoch 1990 až 2005 znížili o 7,9 %, v prípade starých členských krajín EÚ predstavovalo zníženie emisií len 1,5 %, pričom niektoré krajiny (Írsko, Grécko, Španielsko, Taliansko, Cyprus, Malta, Rakúsko, Portugalsko) vypúšťajú emisií dokonca viac ako bola referenčná hodnota v roku 1990.

Čo môžu urobiť obce?

Napríklad Klimatická Aliancia (KA) združuje mestá a obce v 17 európskych štátoch, ktorých spoločným záujmom je ochrana svetovej klímy. Pridruženými členmi môžu byť aj školy a mimovládne organizácie. KA sa usiluje obmedziť emisie skleníkových plynov v priemyselných krajinách, ktoré vznikajú najmä spaľovaním fosílnych palív a tiež chrániť dažďové pralesy v Amazónii, ktoré výraznou mierou pohlcujú oxid uhličitý (CO2) a tým znižujú jeho koncentráciu v atmosfére. Členmi KA sú malé obce (napr. Schandorf v Rakúsku s 310 obyvateľmi) aj veľkomestá (napr. Barcelona, Berlín, Viedeň). V mestách a obciach združených v KA žije v súčasnosti spolu asi 50 miliónov ľudí.

Hlavné ciele Klimatickej Aliancie sú: ·         znížiť emisie CO2 o 50% do roku 2030 (t.j. znižovať tieto emisie o 10% každých päť rokov)·         výrazne znížiť emisie všetkých skleníkových plynov na komunálnej úrovni·         nepoužívať drevo dovezené z tropických krajín v projektoch členských samospráv·         podporovať výmenu informácií medzi samosprávami·         podporovať projekty domorodých národov v Amazónii a ich záujmy, najmä ochranou dažďových pralesov, presadzovaním ich vlastníckych práv a zabezpečením udržateľného spôsobu využívania ich územíSamosprávy združené v KA vypracúvajú a realizujú stratégie trvalo udržateľného rozvoja, zvyšujú informovanosť verejnosti o klimatických zmenách a podporujú spoluprácu medzi samosprávami a miestnymi spolkami a podnikateľmi zameranú na ochranu klímy.

Opatrenia na ochranu klímy na miestnej úrovni môžu mať rôznu podobu. Môžu nimi byť napríklad:·         zatepľovanie budov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri výstavbe alebo rekonštrukcii obecných objektov·         podpora verejnej dopravy, budovanie cyklotrás, opatrenia obmedzujúce motorovú dopravu v prírode·         podpora ekologického poľnohospodárstva ·         uprednostňovanie lokálnych biopotravín v miestnych reštauráciách, pri recepciách a v školských jedálňach·         nepoužívanie dovážaného tropického dreva v komunálnom sektore·         informovanie občanov o globálnych súvislostiach a možnostiach ich zapojenia do ochrany klímy prostredníctvom miestnych novín, vývesiek, atď.

Čo môže urobiť každý jednotlivec?

UBERTE·         Neprekuruj svoj dom. Zníženie teploty len o 1°C môže znížiť faktúru tvojej rodiny za energie až o 7 %. 70 % energie, ktoré spotrebujú domácnosti, ide na vykurovanie.·         Požiadaj rodičov, aby ti pomohli naprogramovať termostat u vás doma tak, aby v noci, alebo keď nie si doma, teplota klesla na 17°C a predtým, ako vstaneš alebo sa vrátiš domov, znovu vystúpila na príjemných 20°C.·         Šetri teplú vodu tým, že sa budeš sprchovať namiesto kúpania – spotrebuješ tak štyrikrát menej energie.·         Keď si pripravuješ horúci nápoj, daj zovrieť len toľko vody, koľko potrebuješ.·         Keď vetráš svoju izbu, je lepšie nechať okno otvorené na pár minút dokorán a potom ho hneď zavrieť ako nechať unikať teplo dlhý čas.·         Pravidelne odmrazuj mrazničku. Môžeš ušetriť až 30 % energie.·         Nenastavuj chladničku na najsilnejšie chladenie. Keď je teplota v chladničke nižšia ako 5°C, spotrebuje viac energie, potraviny však nezostanú čerstvé dlhšie.·         Nedávaj do chladničky horúce ani teplé jedlá. Nechaj ich najskôr vychladnúť a až potom ich daj do chladničky.

VYPNITE·         Nezabúdaj vypnúť svetlo, keď ho nepotrebuješ.·         Nenechávaj televízor, hifi vežu alebo počítač v pohotovostnom režime. Televízor v takomto režime spotrebúva v priemere 45 % energie. Ak by všetci Európania prestali používať pohotovostný režim, ušetrili by toľko elektrickej energie, koľko by stačilo na zásobovanie krajiny veľkosti Belgicka.·         Nenechávaj svoj mobil dobíjať, keď má plnú baterku. Ak to urobíš, 95 % elektriny vyjde nazmar – iba 5 % je v skutočnosti využitých na nabíjanie mobilného telefónu.·         Porozprávaj sa s rodičmi o žiarivkách šetriacich energiu – vydržia dlhšie a spotrebujú päťkrát menej elektriny ako klasické žiarovky.·         Keď si tvoji rodičia vyberajú nové spotrebiče do domácnosti (chladničky, práčky a pod.), požiadaj ich, aby si vybrali spotrebiče s energetickým stupňom A a s EÚ energetickou značkou – tie sú najefektívnejšie.·         Ak zastavíš vodu, kým si umývaš zuby, ušetríš niekoľko litrov vody.

RECYKLUJTE·         Keď nakupuješ, používaj nákupnú tašku namiesto jednorázovej plastovej.·         Prines použité sklo do zbernej nádoby a vytrieď papier, kartón a plechovky z ostatného odpadu. Pri recyklovaní hliníkových plechoviek sa spotrebuje desaťkrát menej energie ako pri výrobe nových. Továrne spotrebujú oveľa menej energie, keď vyrábajú papier zo starých novín, ako keď ho vyrábajú z celulózy.·         Ak máš záhradu, kompostuj biologický odpad z kuchyne.·         Vyberaj si výrobky, ktoré sú v malých obaloch a kupuj náhradné náplne vždy, keď je to možné.·         Jedlo si zabaľ do viackrát použiteľných obalov namiesto do alobalu alebo papierových vreciek.

KRÁČAJTE·         Na malé vzdialenosti (niekoľko km) nepoužívaj motorku ani auto, namiesto toho choď pešo alebo na bicykli!·         Ak cestuješ na väčšie vzdialenosti, uvažuj o električke, autobuse alebo vlaku. Takisto sa vyhýbaj cestovaniu lietadlom - lietadlá vypúšťajú obrovské množstvo CO2 do atmosféry. Lietanie predstavuje najrýchlejšie rastúci zdroj CO2 emisií vo svete.·         Ak sa tvoji rodičia chystajú kúpiť si auto, požiadaj ich, aby si kúpili malý a výkonný model – ušetria peniaze aj na palive! Podľa európskej legislatívy musia producenti áut udávať informácie o CO2 emisiách a spotrebe paliva.

ĎALŠIE AKTIVITY·         Vysaď v škole, v záhrade alebo vo svojom susedstve strom. Päť stromov počas svojho života absorbuje okolo tony CO2.·         V obchodoch a nákupných centrách hľadaj výrobky označené európskou Eco značkou, symbolizovanou malou kvetinou.·         Používaj tak málo papiera, ako sa dá: kopíruj obojstranne, využívaj e-maily.·         Konzumuj miestne a sezónne jedlo. Nielenže je zdravšie, ale aj prospešné pre životné prostredie.·         Jedz menej mäsa. Pri výrobe mäsa sa produkuje veľa CO2.

Zdroje:·         http://ec.europa.eu/environment/climat/campaign/control/takecontrol_sk.htm ·         www.setrimeenergiu.sk   ·         http://www.sunshine-eu.org