Na 6. decembra pripadá Mikuláša a tento deň si pripomínajú tak, že večer 5. decembra chodili deti i dospelí poobliekaní na nepoznanie po dedine a tancovali. Dostávali zato peniaze, orechy, lieskovce, hrušky, jabĺčka a niektorí si chceli z Mikulášov urobiť žart, tak dali do drevenej nádoby vodu a do vody niekoľko lieskovcov a toto vysypali mikulšom do kapse. Ten zvyk je zo starých čias vraj preto, že akýsi biskup Mikuláš v týchto dňoch obdarovával chudobných ľudí tak že títo nesmeli vedieť kto im to dal. Na Mikuláša boli zvykom dávať deťom do topánok darky. Ktoré deti boli dobré, dostali darky a ktoré boli zlé, dostali do topánok palice.

Na štedrý deň po večeri sa šlo do kostola, do Sebedražia a každý niesol v ruke horiacu fakľu aby si mohol posvietiť. Fakľa bola z brezového dreva utlčená a vysušená. Fakla sa mohla používať len mimo dediny, lebo v dedine bolo všetko pod slamou a nočný strážnik musel dať pozor, aby tento príkaz bol dodržiavaný.

Na druhý deň vianočných sviatkov nesmel nikto chodiť do susedov, lebo tento deň sa považoval za najväčší sviatok. Na tretí deň vianočných sviatkov pripadá meno Štefan a na tento deň chodili ľudia k svojim priateľom a príbuzným vinšovať. V tento deň chodili vinšovať aj obecní sluhovia, nočný strážnik a pastier. Pastier donášal do domov prúty ako výstrahu pre deti. Prút bol po celý rok pod hradou. Deti sa vak snažili tento prút zničiť. Vinš odriekaný vinšovníkom znel: Vinšujem vám tieto slávne sviatky, Krista Pána narodenia aj tohto svätého Štefana, prvého mučedeľníka, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia a hojnô boskô požehnania a po smrti dušnô spasenia. Potom popodával všetkým domácim ruky. Za vinšovanie sa dávala odmena, koláče a nechybovalo ani vypitie. Rok sa zakončoval tak, že večer išli ľudia do kostola, aby vraj poďakovali pánu Bohu za ´jeho dobrodenie, ktoré im preukazoval v tomto roku.