Dve % pre OZ VRCHVODA

Domov arrow Z kroniky obce arrow Zvyky Cigľanov - svadba
Zvyky Cigľanov - svadba
Napísal Z kroniky obce Cigeľ - rok 1964   
03. 11. 2008
Za najstarších čias sa ženili chlapci ako 17 roční a dievčatá vydávali aj 12 ročné. Robilo sa to preto, hlavne u sedliakov, aby mal kto na majetku robiť. Rodičia dbal nato, aby sa ich deti zaoberali s rovnakými partnermi a preto rodičia ženícha poslali svojho známeho, aby išiel k rodičom dievčaťa, ktoré sa im páčilo, nahovoriť jeho rodičov i dievča. Keď nahovárač dosiahol úspechu, vybrali sa rodičia so svojím synom k rodičom dievčaťa na takzvané isté. Tento zvyk sa zachoval doteraz, ovšľem bez nahováračov. Pri istom bola malá hostina. Pred svadbou museli budúci manželia chodiť na učenie do fary. Farár budúcich mladomanželov vyskúšal z modlitby a rôznych cirkevných prikázaní. Po takomto učení pán farár nezabudol budúcich mladomanželov vyskúšať aj z robôt. Dal im napíliť dreva, narezať sečky i driapať perie, lebo že každý kňaz mal hospodárstvo. Rodičia budúcich novomanželov dbali i o to, aby si ich syn vzal dcéru z gazdovstva ktorého role sa dali priorať k jeho majetku.

 

V predvečer svadby sa odvážala výbava. Do výbavy dávali rodičia svojej dcére 1 perinu, 3 vankúše, posteľné plachty z domáceho plátna a strapovú plachtu na kolísku v ktorej sa malo kolísať dieťa. Dieťa sa vychovávalo v tejto kolíske tak, že do hrady domu v izbe boli zahlobené kariky a na týchto karikoch visela plachta. Na pole si matka brala tri hrubé palice, na ktorých visela kolíska. Kde bol strom tak plachta sa uviazala na strom. Ďalej sa do výbavy dávala kvetami zdobená truhla na šatstvo. V neskorších rokoch to bola ležatá skriňa so zásuvkami. Vo výbave nechybovala ani kolovrat na pradenie konopí. Na svadbu poivolali obidve stránky svojich priateľov a svadba trvala tri dni. Svadbu viedol takzvaný starejší. Bol to obyčajne schopný občan, ktorý vedel rôzne odriekačky a vinšovačky. Na svadbe bol vždy zvolený svadobný výbor, ktorý mal na starosti si dobre všimnúť, kto je na svadbe a od tohto svadobníka priniesť nejaký predmet alebo časť náradia. Obyčaj ne to bola trlica na trepanie konopí, pluh, brány a iné drobné zariadenie. Toto výbor dal na svadbe licitovať a komu to patrilo musel zaplatiť. Takto nazbierané peniaze použil výbor na zaplatenie muzikantov. Svadbu predchádzali takzvané ohlášky. Zoberajúci sa mladí museli byť trikrát ohlásení farárom na kazateľnici a to vždy v nedeľu. Robilo sa to tak, aby veriaci mali možnosť vzniesť prípadné pripomienky týkajúce sa zdravotného stavu mladomanželov, alebo rodinné príbuzenstvo. Keď však ženích zaplatil takzvanú dišpenzáciu, mohol si vziať i z rodinného príbuzenstva.

Pred sobášom sa museli obidvaja vyspovedať a prijať  prijímanie. Mladá nevesta bola vystrojená na sobáš do kostola tak, že mala oblečené jednofarebné šaty, obyčajne to boli biele, na hlave mala závoj z hodvábu. V najstarších dobách však mala na hlave takzvanú partu. Bol to voskový veniec ozdobený rozmajrínom a stuhami. Zo sobášu sa išlo najprv k mladej neveste, kde hostina trvala prvý deň. Medzi svadbou bola zabezpečená miestnosť, kde sa tancovalo. Bol to obyčajne väčší dom niekde v susedstve. Na druhý deň sa svadobníci zišli k mladému zaťovi, kde hostina pokračovala. U mladého zaťa vo večerných hodinách neveste sňali veniec a vystrihali jej vlasy, čo sa pomenovalo zavitie. Na vystrihané miesto jej vložili takzvaný chomút zhotovený z tvrdého drôtu otočeného niťami. Na tento chomút jej nakrútili vlasy. Potom jej dali čepiec, na ktorom boli dlhé stuhy, takzvané stránky. Pred príchodom mladej nevesty do domu mladého zaťa sa predo dvermi spievalo a pri vchádzaní do domu mladá nevesta hodila koláč, v ktorom bol zapletený špagát a pripravené deti sa o tento koláč ruvali. Bolo to preto, aby vraj toto manželstvo bolo pevné na veky.

Pred svadbou musela mladá nevesta chodiť po domoch po takzvanej odanici, aby si nazbierala obilie na svoju svadbu. Potom bol pri pečení na svadbu upečený takzvaný Pobehaj, bolo to niekoľko bochníkov bieleho chleba, čo mladá nevesta roznášala svojim kamarátkam hneď po upečení, aby sa vraj skoro vydali.

Po zavití mladej nevesty sa konal tanec takzvaná Rosa. Pri rose musel každý svadobník niečo zaspievať a zaplatiť a potancovať s mladou nevestou. Po tomto tanci nasledovalo krájanie radostníka. Bol to veľký koláč, dlhý až jeden meter, ktorý pokrájal starejší a družbovia rozdali svadobníkom. Každý musel za radostník zaplatiť.

Keď sa dievka vydávala na cudziu dedinu, musel mladý zať zaplatiť výkupné. Dialo sa to tak, že mládenci postavili na cestu prekážku takzvané mýto a pritom držali tanier na ktorom bolo jabĺčko s rozmajrínom a určitá suma, ktorú mládenci čakali od mladého zaťa. Beda ak nezaplatil toľko koľko bolo na tanieri. Mnoho krát vznikla veľká bitka. Pri takej prekážke došlo k veľkému nešťastiu, keď mladý zať chcel ujsť a pri prechádzaní preloženého dreva sa voz vykotil. Potom sa smelo cez cestu preťahovať len stuhu. Pri tom sa však mládenci poistili tak, že z každej strany jeden držal koňa na uzdu. Peniaze získané od mladého zaťa mládenci prepili.

Mladý zať býval oblečený do súkenných šiat, bohato zdobených výšivkami. Cez plece mal prehodenú halenu a obuté mal čižmy. Na hlave mal veľký klobúk, zdobený stuhami.

 
< Predchádzajúca   Ďalšia >

Prvá písomná zmienka!

Strom roka 2016

Počasie v Cigli

© 2018 Občianske združenie Vrchvoda, Cigeľ
Joomla! is Free Software released under the GNU/GPL License.