Pri narodení dieťaťa asistovala pôrodná baba, ktorá netrpezlivo čakala, čo príde na svet, lebo bolo zvykom, keď sa narodil chlapec babka dostala do prvého kúpeľa peniaze. Každé novorodeniatko muselo byť pokrstené v kostole a to v najbližšiu nedeľu po jeho narodení, lebo sa báli že zomrie nepokrstené, že bude z neho svetlonos. Dieťatko niesli na krst krstní rodičia. Povinnosťou krstných rodičov bolo pri krste odpovedať na otázka kňaza. Krstní rodičia mali nahradiť vlastných rodičov v prípade ich úmrtia. Krstiny sa oslavovali celý deň. Bola prizvaná najbližšia rodina, pilo sa a jedlo. Tento zvyk sa zachováva až po dnešné časy. Rodička nesmela do dňa vádzky vyjsť z domu medzi ľudí, ináč ju zabije blesk. Nesmela tiež šiť, lebo že sa jej vraj budú zbierať prsty. Rodička sa menovala šestonedieľka a teda nemala najmenej 6 nedieľ nič robiť. To však nebolo možné, lebo by nebola mala z čoho vyžiť.

Každé pokrstené dieťa muselo byť aj obirmované. Na birmovku si znova volali birmovných rodičov a to chlapec si volal mužského a dievča ženskú. Birmovní rodička svojich krstných obdarovávali. Darom bola nejaká časť oblečenia, ba mnoho krát i zvieratkom, ako boli jahňatá a kozľatá. V terajších časoch sa takéto deti obdarovávajú bohato a to hodinkami, bicyklami a inými drahými vecami. Ja som bol tiež birmovaný a mal som birmovného otca Bobok Štefana, ktorý ma obdaroval peknými topánkami. Na birmovke som mal po prvý krát v živote topánky.

Birmovka sa konala tak, že do Prievidze prišiel biskup a tento pomazal birmovanému čelo balzamovým olejom a birmovanec dostal birmovné meno. Obyčajne to bolo meno po birmovnom otcovi, ktorý pri birmovke držal pravú ruku na pleci birmovaného.