Každé ročné obdobie sa vyznačovalo nejakou poverou. Deti nesmeli na Nový rok bez povolenia rodičov brať hlavne potraviny, lebo že budú po celý rok maškrtné. Ľudia sa snažili zdržovať doma,  lebo že kto na Nový rok chodí po cestách, bude bludárom celý rok.

Január:

Na Pavla 25. januára, keď sa vtáča napije na koľaji vody, bude včasná jar.

Február:

Druhého februára sa svätili Hromnice, kedy si veriaci dávali svätiť sviečky, ktoré používali počas roka pri pohromách. Verili, že kde takáto sviečka horí, tam neudrie blesk.

Počas fašiangov sa ľudia stránili vo večerných hodinách chodiť po dedine, lebo že vraj diabol má nastavané sídla.

Na fašiangy chodili po domoch obecní sluhovia, ako bol pastier, hlásnik, hájnik a kováč s ražňom, na ktorý im dávali slaninu. Kto vraj nedá na ražeň, nebude mať šťastia a hlavne že mu nenarastú konope.

Ženy sa stránili cez fašiangy šitia, pretože sa im budú po celý rok zbierať prsty

Apríl:

Veľkonočné sviatky mali najviac rôznych povier.

Na Zelený štvrtok zaväzovali štrángy zvonov, aby sa v obci nikto neobesil.

Na Veľký piatok gazdinky vláčili strapové plachty po cestách, aby im vraj kravy dobre dojili.

Každý sa snažil zavčas rána umyť na potoku, že bude pekný.

Gazdovia brodili kone v potoku, aby boli po celý rok chránené pred bosorkami.

Na Veľký piatok sa gazdinky snažili zasiať mak, aby bola dobrá úroda.

Gazdovia štepili stromy, aby dobre rodili.

Na Bielu sobotu kostolník rozviazal zvony a zvonil. Ľudia sa ponáhľali domov, aby bola celá rodina zdravá.

Na Veľkonočnú nedeľu si každá rodina dávala posvätiť v kostole jedlá aby bola celá rodina zdravá.

Na Kvetnú nedeľu si každá rodina zaobstarala rakytové prúty a tieto si dala posvätiť, aby v prípade búrky neudrel do domu blesk a tieto prúty sa dávali tiež do obilia, aby bolo čo najväčšie.

V mesiaci apríl začínajú u nás jarné práce a tieto roľník začínal tak, že pri zapriahaní postieral dobytok vajcom, aby bol po celý rok guľatý. Toto vajce dal potom žobrákovi, aby sa tento za neho pomodlil, aby mal dobrú úrodu.

Keď gazda začínal pracovať na poli, urobil bičiskom kríž, aby mu Pán Boh pri práci pomáhal. Keď zasial obilie, nesmel v strapovej plachte chybovať peniaz, i tento dal žobrákovi aby sa tento modlil za dobrú úrodu.

Pri liahnutí húseniec gazdiná odkladal škrupiny, ktoré po vyliahnutí všetkých húseniec pálila na pokrievke a húsence držala v riečici, odymila ich aby im vraj nevadilo zočú.

Máj:

Začiatkom mája sa začínal vyháňať dobytok na pastvu a aby sa vraj dobytok nerozchádzal, dali pod prah reťaz. Pasákovi dali vrbový prút s toľkými vetvami, koľko mal dobytka, tiež aby sa mu dobytok nerozchádzal. Ďalej pasákovi dali do kapse vajíčka a nakázali mu, aby škrupiny dal pod jeden kameň, lebo že ináč sa mu bude dobytok rozchádzať. Keď prišiel z pasenia, pasáka obliali vodou, aby vraj nezaspával.

Jún:

Na svätého Jána nemal kto prvý ísť pásť, lebo že vraj bosorky čakajú a že mu odoberú mlieko.

Bosorky najviac odoberali mlieko na jar. Bolo tomu tak preto, že gazda po celú zimu krmil dobytok slabo a pri jeho zapriahaní kravy mnoho krát úplne stratili mlieko. Potom sa gazda rozhorčoval na susedov, najmä na starších ľudí, lebo títo vraj vedia bosorovať. Gazdinky nechceli po západe slnka dať nikomu mlieko, lebo že sa toto preškodí, čo znamenalo kazenie mlieka. Keď gazdina dala niekomu mlieka, nezabudla ho posiliť, aby vraj bosorky nemali naň vplyv. Istý občan, malý roľník, choval viac dobytka ako vládal a snažil sa ho využiť čo najviac. Nenakrmil ho a čakal od neho úžitok. Keď mu kravy nedojili, domnieval sa, že mu to sused narobil a múdri ľudia mu poradili, aby vzal do fľaše mlieka od svojich kráv na krížnej ceste, aby dal do fľaše streliť, že určite bude mať od bosoriek a bosorárov pokoj, lebo že guľka trafí bosoráka. Táto skutočnosť sa stala pred 25 rokmi. Kravy však i naďalej nedojili a bosorák žil ďalej. Do tejto fľaše strieľal miestny učiteľ Plichta, ktorého si roľník najal. Letné mesiace sa nevyznačovali žiadnymi poverami okrem uvedených.