Ráno o 8:30 sme sa stretli na autobusovom obratišti. Keďže už začali dovolenky, bolo nás pomenej. Napriek teplému počasiu sme boli vyobliekaní tak, ako sa patrí – dlhé nohavice, dlhé rukávy, čiapky a šatky na hlavách. Vedeli sme čo nás čaká.

Keď sme vyrazili z dediny, zaradili sme sa do kolóny idúcich áut. Okrem nás organizovali brigádu aj poľovníci. Tí sa však odrazili kúsok za dedinou, my sme pokračovali až k urbárskej chate. Na úvod sme podpísali prezenčku, urobili úvodné foto a potom hybaj na „panské“.

Jojo ostal na chate variť guláš. Pomoc pri varení mu zabezpečili Martinka so Števkou. Dievčence okrem škrabania zemiakov aj vyzametali pavučiny v chate a poupratovali jej okolie.

Ľudvík s Jarkom a Matejom si zobrali za úlohu skrášliť kaplnku. Na budúci týždeň sa tam bude konať cyrilo-metodejská púť. Pekne ju vymaľovali, aby prekryli nápisy, ktoré tam zanechali neznámi autori a vyčistili jej okolie. Je nepochopiteľné, že vandalizmus putuje už aj do takýchto miest.

Julko s Tibkom opravovali strúžky cez cesty, aby voda mala kadiaľ pretekať. Ostatní (Evka, Ivo, Ivko, Janči, Katka, ujo Dodo, Rišo, Vanda a ja) sa vybrali vyžínať okolo stromčekov. Keďže už bol vysoký dátum, aj žihľava a malinčie bolo riadne vysoké. Preto objavenie stromčeka v takej húštine bolo sprevádzané radostnými výkrikmi a uznanlivou pochvalou ostatných. Na hlavu nám pálilo prudké slnko, ruky dopálila žihľava, nosy doškriabalo malinčie, ...skrátka „pohoda“.

Preto, keď nám prišli oznámiť, že guláš je hotový, nedali sme sa dvakrát prosiť. Zbalili sme kosáky, mačety, nožnice a iné zbrane a išli preč. Na chate nás už čakali dievčence s kávou a Jojo s naštartovanou naberačkou.  Dokonca sme tam mali pripravené aj lavice, takže sme sa cítili ako v reštaurácii. Už chýba len nahradiť plastový riad porcelánom a bude to dokonalé. Už nič plastové síce nekupujeme, ale ešte míňame to čo ostalo.

Po dobrom obede a poháriku marhuľovice z Moravy sme sa poniektorí na chvíľu natiahli na deku a ďalší sa vybrali po okolí zbierať kvety, bylinky a hríby. Potom sme sa opäť presunuli na lavičky ku stolu. Rozprávali sme sa o deťoch, dovolenkách, plánovanej svadbe, očakávaných prírastkoch v rodinách a o všeličom inom.                   

Keďže som si pred časom dala záväzok, že chcem ukázať krásu slovenských ľudových piesní, aj včerajší deň som využila na to, aby som zaspievala pár málo známych (pre väčšinu však celkom neznámych) pesničiek. Tajne dúfam, že sa niekto chytí 😊.

Dobre naladení a oddýchnutí sme  krátko pred štvrtou hodinou všetko zbalili, upratali a išli domov.

Na záver už len krátko – opäť máme za sebou jeden pekný a užitočne strávený deň.

Ďakujem všetkých, ktorí prišli a pomohli

Zapísala:  Vierka K.   30.6.2019