Píše V. Krausková: "V sobotu 3.6.2017 sa konala už skôr plánovaná, ale pre nevhodné počasie raz odložená, brigáda. Venovali sme sa odstraňovaniu nežiadúceho porastu okolo stromčekov, čisteniu studničky a úprave cesty na Križkovských lúkach. Tentokrát nám počasie prialo. Slniečko krásne svietilo, obloha ako na dovolenke a teplo až, až. Zišlo sa 16 ochotných dobrovoľníkov, ktorí chceli urobiť niečo užitočné, pomôcť prírode a tým aj sebe.

Ráno sme sa zvítali na obratišti (v poradí, ako prichádzali: Krauskovci 2+3+2, Kadlečíkovci 2, Fleischerovci 2, Sharifiovci 2 a Dámerovci 3), časť nasadla do auta a tí zdatnejší išli peši. Síce tam stál aj autobus, ktorý sa chystal na nejaký výlet, ale s nami evidentne nerátal. Tak sme ho tam nechali stáť a išli si po svojom.

Po úvodnom privítaní (rozumej prípitku a príhovore) sme sa odfotili a, už znalí pomerov, vybrali na svoje pracoviská. Každý sa mohol slobodne rozhodnúť, či bude variť guláš, šúpať zemiaky, čistiť urbársku chatu, studničku, alebo sa zaroní do buriny a bude hľadať stromčeky. Teraz, keďže jar už značne pokročila, stihla žihľava, malinčie a iná nechcená flóra vyrásť do peknej výšky. Kto mal košeľu s dlhým rukávom, ten si pochvaľoval. A kto nie, určite nebude mať reumu. Ale  podriapané a popŕhlené ruky mal! Tempo sme mali výborné, urobili sme oveľa viac ako vlani. Vidno, že už máme prax. Ani po tých stromčekoch sme už nemuseli až tak veľmi pátrať, kde-tu už aj trčali nad burinou. Ale niekde trčali iba palice a stromček nikde. Nuž, príroda je taká, prežijú iba tí silnejší. 

Bolo horúco. Aj sme si zaspievali „Sadaj slnko, sadaj“, ale neposlúchlo nás a pražilo ďalej. Aby sme nedostali úpal, dvakrát sme si v tieni dali pauzičku a pili sme vodičku. A podajedni aj pivko v pohári so stopkou! Veď kultúra patrí k životu. Okrem toho sme zdolali aj dve tácky rebarborových koláčov. Preto, keď nás prišli zavolať na obed, hrdinsky sme pozvanie odmietli a pokračovali sme v práci. Jednohlasne sme zvolili taktiku – teraz robme a poobede oddychujme. A veru, dobre sme sa rozhodli. Po obede by sa už nikomu nechcelo zohýnať sa na tom slnku.

Okolo druhej sme dosiahli vopred vytýčený cieľ a spokojní sa vybrali na obed. A bol už najvyšší čas. Guláš na nás čakal,  známa veta „za ušká“ znela éterom, len lavička (namiesto stola) chýbala. Ale stačilo iba pripomenúť a hneď sa našli dvaja ochotní, ktorí ju priniesli. Pokľakali sme si kolo nej, rýchlo miešali a silno fúkali a snažili sa nepopáliť si ústa. Lebo raz darmo, keď si hladný, aj horúce sa dá zjesť.

Ako vždy, guláš nemal chybu. V tomto je guláš-majster naozaj majster. Ako bodky za obedom prišli na rad koláče a zákusky z rôznych zdrojov. A potom už leháro... Každý si našiel nejaké miestečko, kde sa dalo prevrátiť a oddychovať. Ostalo také ticho, až to bolo divné. Ale netrvalo dlho. Spomenuli sme si, že máme aj vínko a treba ho vypiť. A ako tak popíjame, ujo Didi vzniesol kritiku do našich radov. Naše akcie sa mu vraj páčia, ale mu chýba, že si nezaspievame. Síce sme mu trochu oponovali, že jeden pokus už máme za sebou, ale mne nebolo treba dvakrát hovoriť. Aj mne chýba, keď si nezaspievam. Tak som skúsila, aj niektorí ďalší sa pridali. A Katka ma naučila novú pesničku (len mi ešte musí zopakovať/napísať slová), takže teraz môžem konštatovať, že v Cigli som sa naučila už dve pesničky J.

Podvečer sme sa začali rozchádzať. Ako prví išli tí, ktorí sa rozhodli ísť peši. My ostatní sme ešte poupratovali, zbalili, čo bolo treba vziať a nasadli do auta. Chceli sme ísť domov. Ale Julko nás po Jančiho vete, že ideme dokončiť ten zvyšok, takmer vysadil. Janko, takéto žarty si radšej odpusti, lebo na to doplatíš! 

Bol to deň plný zážitkov strávený v spoločnosti priateľov a ovečiek, ktoré práve spásali Križkovskú lúku. Aj keď unavení, už teraz sa tešíme na ďalšiu akciu. Ale musíme lepšie vyberať termín – radšej skôr ako neskôr. Zapísala VK, v Cigli, 4.6.2017"

P.S.: AJ na zájazde v Banskej Bystrici bolo výborne - pekné počasie, bezproblémová cesta tam i späť, parádne umelecké predstavenie Čardášová princezná, aj so Šimonom Svitkom v úlohe Bonifáca Káncsiánu, Edwinovho priateľa. 

V sobotu 3. júna 2017 sme sa stretli na hornej autobusovej zastávke o 9:00 hod, vybrali sme sa peši alebo autom do lesov a lúk cigeľského chotára, na Križkovské lúky a ich okolie. Pomohli sme stromčekom, chatke, vodným prameňom, urobili dobrú a užitočnú prácu s kosákom, motykou, hrabľami, pílou, a podobne...