Jedlá a pokrmy

Akú kto mal možnosť tak sa stravoval. Potrava bola veru chudobná v každej dedinskej rodine. Gazdovia i keď si mohli dovoliť viac ako chudobní, predsa žili skromne a šetrili peniaze na nákup pôdy. Všetko čo sa doma dorobilo i keď toho bolo málo sa v rodine neužilo, ale napríklad maslo, mlieko, vajcia sa každý snažil odpredať. Gazdinká si musela zariadiť varenie tak, aby bolo čo najlacnejšie.

Ráno sa najviac varievali „melence“ buď v polievke alebo v mlieku. Bolo to cesto, ktoré gazdinka v prstoch pomelila. Ráno sa tiež jedávali halušky, slíže a zemiaková kaša. K zemiakovej kaši bolo obyčajne kyslé mlieko po mútení, tzv. cmar, alebo kyslá kapusta zo suda, ktorá v žiadnej rodine nechybovala.

Obed: Najčastejším jedlom na obed bola fazuľová polievka varená na kyslo alebo na sladko. S fazuľou sa varievali aj kvaky, bola to takzvaná kvaková. Ďalej kapustná polievka, hrachová polievka, z múky to boli halušky a slíže. Počas väčších robôt sa varievali na obed dve jedlá a to polievka a halúšky alebo slíže, lokše a niekedy pampúchy alebo fánky. To však veľmi zriedka. Väčšinou sa varievalo len jedno jedlo.

Večera: Večera bývala najchudobnejšia a odbavila sa mnohokrát len pečenými zemiakmi a kyslým mliekom, alebo kapustou. Často sa jedávalo len kyslé  mlieko so zemiakmi. V chudobnejších rodinách odbavovali večeru suchými hruškami, ktoré sa varievali na spôsob polievky. Táto hrušková polievka sa menovala „Brda“.

V nedeľu na raňajky sa jedlo ako obyčajne melence, alebo kaša zemiaková s kapustnicou. Na obed u lepších gazdov sa do fazule hodilo aj kúsok mäsa alebo klobásky. U chudobných rodín nahradila mäso hrubá zemiaková babka, ktorá po upečení sa hodila do fazule, aby sa trochu povarila. Gazdovia šetrili mäso na sviatky a k senokosbe a mlaťbe. Rebrá z ošípanej museli vydržať do hodov. Kurence, kačice a husi sa odpredávali na trhu, dom a si nikto nedovolil takýto luxus. Biela káva a koláče sa jedli len na veľké sviatky. Takýto stav sa zachoval až do rokov 1945.