Verejné budovy
Najstaršou verejnou budovou je kostol, ktorý bol postavený už v roku 1200 a dali ho postaviť grófi Ján Medňanský a Ján Latinovický. Kostolík bol drevený a stál na vŕšku zvanom Banakália terajším menom Ozanineje vrštek. Stojí tu i terajší kostol vymurovaný v roku 1762 s drevenou vežou, ktorá bola prestavaná a vymurovaná v roku 1947. Kostol bol viac krát opravovaný ako to uvádza farská kronika. Neďaleko kostola bola asi v štrnástom storočí postavená fara, ktorá slúžila svojmu účelu do roku 1788, kedy sa zrušuje a budova sa dáva do prenájmu. Škola bola postavená v roku 1870 na hornom konci obce, kde stojí dodnes. Bola niekoľko krát opravovaná. Pozemok v dobe postavenia školy bol cirkevný a škola patrila tiež pod správu cirkvi až do roku 1931 kedy bola poštátnená. V obci postavilo panstvo na Bandúreje záhrade svoju pajtu v ktorej sa vyberala dežma, teda podiely pre panstvo. Toto miesto je na dolnom konci obce niže Kôročkeje dvora. O tejto pajte sa v obci podnes povráva, že pri nej strašievalo. Kedy bola táto pajta postavená niet žiadnych záznamov. V obci je ďalšia verejná budova požiarna zbrojnica. Je to budova na uskladňovanie potrieb požiarneho zboru. Táto budova stojí na dolnom konci pri Kôročkeje dvoroch. Kedy bola postavená sa nevie. O tejto budove sa hovorí, že bola postavená za dôb, kedy ľudstvo kosila cholera a v týchto rokoch vraj v tejto budove ležalo naraz aj 10 mŕtvych. Mŕtvoly vyvážali na vozoch do cintorína. V 19. storočí bola táto malá chatrč prispôsobená terajšiemu účelu. Bola postavená z hliny a kameňa a pokrytá slamou. V roku 1925 bola pokrytá eternitom a zväčšená. Dnes už nevyhovuje svojmu účelu, lebo je v rozklade. Ďalšou verejnou budovou bola obecná pastiereň, v ktorej býval pastier ošípaných. Táto budova slúžila určitú dobu aj za školou. Budova sa menovala Šiška. Pomenovanie dostala podľa staroverskej pece, ktorá v nej bola najdlhšie v obci. V roku 1950 bola postavená autobusová garáž, z ktorej bol v roku 1953 urobený kultúrny dom. Pri ňom bola postavená kancelária MNV. Budova stojí na hornom konci, na Kožucheje záhrade po dnes. |