Rok ubehol ako voda a opäť sme sa stretli na VZ. Tí prví začínali už pred deviatou. Veď mali na to pádny dôvod. Guláš sa sám neuvarí a aj drevo musí niekto nachystať. Ale keďže v tomto smere majú vrchvoďáci bohaté skúsenosti, všetko išlo ako po masle. Pred druhou bolo všetko pripravené. Každý príchodzí sa vybozkával  s ostatnými (veď už sme ako jedna veľká rodina),  zaregistroval a dokonca niektorí záujemcovia aj prihlášku vypísali. Hneď na úvod sa podávala kávička a bábovky viacerých druhov.  Keďže bolo pekne, posadali sme si pred altánkom a dúfali, že dym pôjde inam. Ale išiel tak, ako povedala Katka – vždy len za ňou...

Okolo pol tretej sa slova ujal Janči – nechcel mikrofón, radšej zvýšil intenzitu hlasu. Ale Evka, ktorá dostala slovo ako druhá v poradí, už mikrofón prijala. Na začiatku ho riadne „prefúkla“ a potom už prešla k veci. Na úvod privítala 3 nových členov (najstarší a najmladší Jozef D. a novomažel Peťo). Potom stručne zhrnula to, čo sa udialo počas minulého roka a keďže toho bolo dosť, pomáhala si novým  číslom časopisu. (Tento rok dostal novú, profesionálnu vizáž . Dúfam, že bude zverejnený aj na www stránke, pretože sa mi neušla žiadna kópia L).  Po nej Dadka informovala o pláne práce na ďalší rok. Aj plán je uvedený aj v časopise, ale bude sa ešte mierne meniť. Najviac sa totiž diskutovalo o zamýšľanom vybudovaní detského ihriska v Malej zelenej oáze. Vzhľadom ku skúsenostiam s trvanlivosťou lavičiek, latiek v ohrádke a dverách na kadibúdke (kde časť už zhorela do tla a niečo stihlo aspoň obhorieť) tento návrh neprešiel  - hľadá sa lepšie riešenie, možno priamo v obci.

Potom Ľubka informovala o hospodárení a, ako obyčajne, aj teraz vyhlásila súťaž o najpresnejší odhad príjmu 2% z dane. Víťaz síce nedostal nič (tipoval 1200 €), ale mal aspoň dobrý pocit! Tento rok bol príjem o niečo nižší ako vlani (cca o 100 €, snáď je to len výnimka, potvrdzujúca pravidlo neustále rastu), ale aj naše výdavky boli nižšie, takže celkovo hospodárime s prebytkom, čo je pekné konštatovanie.  Na záver revízna komisia informovala ostatných o chybičke v našom účtovníctve: neoprávnenom zúčtovaní sprepitného v celkovej výške 1,1 € za rok. Poriadok musí byť, aj keby na chlieb nebolo! (Redakčná poznámka: tučne zvýraznený text bol dodatočne  upravený, pretože predchádzajúce znenie mohlo vyvolať nedorozumenie. Ospravedlňujeme sa, poznámka o účtovaní sprepitného v žiadnom prípade nebola smerovaná na konkrétne reštauračné zariadenie, išlo o výtku do našich vlastných radov v tomto zmysle - sprepitné sa podľa revíznej komisie nepovažuje za oprávnený výdavok občianskeho združenia. Ďakujeme za pochopenie.)

Po diskusii Janči ukončil schôdzu a pozval všetkých na guláš. Minuloročnú chybu (podávanie guláša  počas schôdze) už nespravil. Aj Jožko svoje niekdajšie „za ušká“  pri porciovaní guláša zmenil na „na chlieb“. A táto rada sa osvedčila viac. Guláš sa dal bezpečne preniesť na stôl  aj keď bol riadne horúci. To som zistila, až keď som si popálila jazyk. Ale tak mi treba, nemala som sa ponáhľať. Sadali sme si pekne na kraj lavice a potom, ako prichádzali ďalší, posúvali sme sa v smere hodinových ručičiek, až kým sme tam nesedeli ako lastovičky na drôte, pekne plece pri pleci.

Po vynikajúcom guláši (podľa vyjadrenia Dadkinej mamy dokonca lepší ako pravý maďarský!) sme sa presunuli von. Vtedy Ľubka vyzvala prítomných, aby sme si zaspievali pesničku z guláš-festu. Oproti premiére,  to už bola iná káva, silné mužské hlasy jej dodali ten pravý šmrc. A keď sa naučíme aj slová... J

Užívali sme si krásny letný deň, pili pivo (výhra z guláš-festu), jedli opekané klobásky, ktorými nás neustále zásoboval Quayum, klebetili, niektorí chytali ryby a všetci sme tíško závideli tým, ktorí sa plavili na kanoe.

Zažili sme pekný letný  deň a už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné stretnutie.