Včera sa konal prvý ročník Guláš-festu v Cigli. Nemal síce práve najlepšiu propagáciu, ale nakoniec, hodinu pred začiatkom, bola akcia oznámená aj v dedinskom rozhlase. Tí, ktorí sa chceli aktívne zúčastniť, sa museli zorganizovať sami. Takto sa ku mne v piatok na obed, SMS od Ľubky, dostala správa, že by nebolo zlé, mať nejaký slogan. Cestou z práce som niečo vypotila a povedala som to Ľubke.  Už z jej hlasu bolo jasné, že som vedľa, jak tá jedľa. Takže som sa nad sebou a nad témou zamyslela, sadla k počítaču a vyšlo z toho niekoľko variácií na tému „Guláš + Voda“. Také totiž bolo zadanie. Náš guláš bude iný v tom, že v ňom nebude voda z vodovodu. Chýbajúci chlór bude nahradený  inou špeciálnou ingredienciou (voči iným opäť unikátnou, ale vo vrchvoďáckom guláši overenou už na minuloročnom VZ Vrchvody)  fazuľou –švábkou. Z poslaného zoznamu si Ľubka slogan napokon vybrala: Vrchvoďáci až z Rakovca priniesli vodičku, nech sa guláš rozplýva na Vašom jazýčku, asi preto, že k nemu hneď vedela dopasovať aj grafické prevedenie J)

 V odpovedi na mail však ešte požadovala aj nejaký iný nápad, ale pravdu povediac, vôbec som netušila, čo odo mňa chce. Celý večer som sedela s počítačom na kolenách, ale nič. Ráno, počas sobotňajšieho upratovania, som si  ako obvykle spievala a tak ma napadlo napísať pesničku. Vybrala som si takú rezkú, nech to má švih, ale netušila som, že v Cigli je táto melódia málo známa. Keď som ju, celá natešená, pred začatím akcie zaspievala prítomným v našom stánku, nikto sa nechytal. To mi bolo jasné, že z tohto mráčika nezaprší. Ale keďže sme mali poradové číslo 10, tak kým sme sa dostali na rad, Ľubka pozbierala spevácku skupinu a išli sme. Našťastie nás nebolo počuť J. Pesnička však v tento deň nebola dôležitá.

Včera to bolo o inom. Ráno chlapci postavili stanový prístrešok. Vybrali si pekné miesto, na konci radu, takže sme mali dosť miesta a veľký tieň. Ten sa veru zišiel, pretože slnko pražilo celý deň. Aj kotol postavili na správne miesto, dymilo sa do uličky a nie na nás (toto som si uvedomila, až keď som bola pozrieť konkurenciu, ktorým dym išiel priamo do tváre). Je to jasné, maličkosti robia majstra!

O dvanástej sa malo začať, ale keďže niekto meškal, začiatok sa trochu posunul. Pretože ozvučenie nebolo práve najlepšie, tak sme túto správu prepočuli a oheň sme zapálili. Niekto na nás však žaloval, preto prišiel organizátor s upozornením. Oheň sme síce nezahasili, ale kotol s masťou a cibuľou sme zložili. Krátko na to sa už mohlo začať. Jojo, ako hlavný kuchár, mal všetkých na povel – krájať cibuľu, miešať guľáš, prikladať na oheň, čistiť zemiaky, šúpať rajčiny,... Vrchvoda postavila zohratý, čisto mužský, tím – Jojo ako šéfkuchár, Ivko, mladý Ivko a Quayum ako jeho pomocníci, preto im to išlo pekne od ruky.  Na nič sa nemuselo čakať, nič neprihorelo, mäsko sa stihlo dovariť ešte skôr ako bolo finále, takže si guláš mal čas aj oddýchnuť. Voňal nádherne a pretože sme už boli hladní, veru sme sa nevedeli dočkať pokračovania.

Okolo štvrtej prišiel organizátor a doniesol misku, do ktorej sme mu pripravili vzorku nášho guláša. Jojo starostlivo skontroloval, či sú tam všetky tri druhy mäsa (divina, hovädzina aj bravčovina), či nechýba fazuľa a na záver pridal aj trochu majoránky pre parádu.

Do poslednej chvíle sme nevedeli  čo všetko sa bude hodnotiť (či množstvo predaných gulášov, či jeho kvalita, či čistota prostredia, či dodržiavanie hygieny,...) tak sme sa pre istotu snažili splniť všetko. Snáď okrem prvého bodu. Keď sme sa totiž dozvedeli cenu lístka na guláš 2,5 €, tak sme dávali plné misky a za chvíľu sme mali prázdny kotol. Dostali sme iba 24 lístkov, ďalších záujemcov sme museli poslať inde a to sa nenajedli ani tí, ktorí guláš varili. Jojo s Ivkom vyhrabávali guláš prstami priamo z kotlíka (potom dočistili aj chlebom) a mladému Ivkovi Evka musela za lístok zobrať guláš  u konkurencie! Ale napriek tomuto záveru všetci boli spokojní, pretože vrchvoďácky guláš bol najlepší. Chlapci tancovali okolo kotlíka a rozdávali úsmevy na všetky strany. Ako víťazi vyhrali sud piva. Ten sa zíde na blížiacom sa zasadaní Valnej hromady, takže cenu si včera nevyzdvihli.

Akcia potom pokračovala iným programom, ale keďže sme už mali prázdny hrniec a väčšina z nás mala kúpené lístky na vystúpenie Lúčnice, tak sme sa postupne začali rozchádzať.

Po krátkom oddychu a vysprchovaní sa, sme sa opäť stretli, tentokrát už v Bojniciach. Zažili sme nádherné vystúpenie špičkového súboru ( dlane od tlieskania mi brnia ešte dnes) . Nádherný tanec a spev, pekné dievčence a šikovní mládenci, radosť pozerať.

Plní dojmov sme záver dňa absolvovali v Šenku. Ako sme postupne prichádzali, tak sme si objednávali. Keď si objednal pivo Ľudvík, tak podaktorí už začínali druhé kolo. Pivo sa penilo, Ľudvík od netrpezivosti tiež a chlapci špekulovaním nad tým, aké pivo si kto dá, zabávali čašníčku. Až veta „No len kľudne diskutujte“ nasledovaná výbuchom smiechu uvoľnila čašníčku, aby mu to nešťastné pivo mohla doniesť.

Okolo jedenástej sme sa v dobrej nálade rozišli

Bol to krásny deň, na ktorý budeme dlho spomínať.

 A na záver ešte záverečné (upravené) slová pesničky:

Hej Vrchvoda, Vrchvoda, s ňou je vždycky pohoda, Vrchvoďáci vedia variť, to nie je náhoda .

Hej Vrchvoda, Vrchvoda, s ňou je vždycky pohoda, Vrchvoďáci SÚ NAJLEPŠÍ, to nie je náhoda.

 V Cigli 24.7.2016                                                        Zapísala: V.Krausková