Tak, ako aj po minulé roky, aj teraz sa 7.5.2016 o 8:30 na hornej autobusovej zastávke stretla skupina nadšencov a priaznivcov prírody.

Dôvod bol jasný: Urbariát Cigeľ spolu s Vrchvodou organizovali brigádu.

Na niekoľko pokusov sme sa pousádzali do áut a mohlo sa vyraziť. Cestou tých na korbe už toľko nenatriasalo, bolo cítiť, že cesty sú v lepšom stave ako vlani. S vetrom vo vlasoch sme dorazili až k urbárskej chate. Iba Katka s Maťkom prišli peši. Pod kopcom im totiž auto povedalo dosť – buď vyložíte kotol alebo vystúpte, inak končím. A keďže nechceli mať na svedomí hladných brigádnikov, radšej vystúpili oni.

Po úvodnom príhovore predsedu urbariátu prišiel na rad prípitok a po ňom fotografia ešte stále dobre naladených účastníkov zájazdu. Potom však rozdali rukavice, kosáky a bolo po zábave.

Po rebríku sme sa preštrikovali do ohrady so sadenicami. Veru bolo poznať, že sa sem zver nedostane. Všetko bolo zarastené až hrôza. Príkaz bol jasný – všetko okrem stromčekov, mladých čerešní a dubov musí ísť preč. Príkaz bol síce jasný, ale keďže nerozoznám mladý buk od jelše ani duba, pre istotu som to tam nechávala všetko. Ale s malinčím a žihľavou som bojovala statočne.

Keď nám po dvoch hodinách Julkom s Tibkom doviezli koláče, vodu a aj niečo, čo sa tou vodou zapíjalo, veru  sme sa nenechali núkať. Posmelení a potúžení sme sa znova zaronili do buriny hľadať tie stromčeky J.  Práca nám išla celkom dobre od ruky. Slniečko krásne svietilo, aj by sa dalo opaľovať, ale žihľava nedovolila vyzliecť košele. Preto si podaktorí vybrali miesto na pravej strane rojnice, ktoré bolo v tieni.  Keď sme sa pred obedom vracali po už očistenej časti, bola radosť pozerať na tie sadenice. Keďže väčšina z nás nepracuje manuálne, celkom dobre nám padlo trochu vypnúť, zohnúť sa a urobiť čo treba (na tretí deň som to však v krížoch cítila).

Kým sme my (Katka, ja, Evka, Ivko, Zuzka, Tonko, Dada, Qayum a Janči) vyžínali okolo stromčekov, Julko s Tibkom opravili strúžky cez cestu, aby voda išla cez ne a nie dolu cestou a „vyrobili“ aj jednu novú studničku. Tak sme si mohli umyť ruky pod tečúcou vodou! Ľubka s Martinkou vyčistili studničku nad lúkou a najmä pomáhali Jožkovi s varením guláša. A že pomáhali dobre a aj kuchár svojej robote rozumel, všetci sme si na guláši pochutnali. Ešte nám ostalo aj na domov. Po vynikajúcom obede sme si posadali, niektorí aj políhali a oddychovali. Katka si ľahla obďaleč a vyzliekla nielen košeľu ale aj tričko. My ostatní sme ostali bližšie pri ohni. Ale tak, ako slnko putovalo po oblohe, tak sme sa aj my presúvali stále za ním, až sme sa pripojili ku Katke.  Tém na rozhovory bolo dosť, u žien rezonovala najviac svadobná a chlapi riešili hokej.

Nakoniec sme upratali, zahladilii všetky stopy po akcii, urobili záverečnú fotografiu a dali sa odviezť domov.

Nálada bola vynikajúca, počasie ideálne, akcia vydarená. Už teraz sa tešíme, že si to o rok opäť zopakujeme.