Ako vieme, prvá písomná zmienka o Cigli (vtedy ešte Lúčna či Lúčka) je z 11. septembra 1362, čo bolo už pred 653 rokmi, lenže šesťstoročná vzácna listina (v archíve pod číslom DL75616) obsahuje prvýkrát v histórii Cigeľ, dokonca spolu so svojím starším predchádzajúcim názvom Lúčka (pozri obrázok).

Cigeľ vstúpil do písomných zmienok dňa 6. júna 1415, kedy sa uvádza, že vlastníctvo jednej štvrtiny Cigľa, iným  názvom Lúčka (Cigli alio nomine Luchka) v nitrianskej oblasti, prechádza od Ladislava, syna Leustachovho na vlastnú sestru Margarétu a celú jej rodinu z dediny Tržmel pri Komjaticiach. Druhú štvrtinu vlastnil Michal (Michael, filius Leustachy de Cigli), tiež syn toho Leustacha, ktorý sa spomína už v prvej písomnej zmienke ako prvý vlastník spolu so svojím bratrancom Peťom (Pethew). Dolná  polovica dediny patrila od roku 1362 rodine vojaka Peťa zo Šútoviec, táto rodina však ani nie po sto rokoch vymrela a tak  okolo roku 1460 túto polovicu Cigľa (spolu so Šútovcami)  daroval kráľ Matej Korvín svojmu slávnemu diplomatovi Jurajovi Polykarpovi Kostolánimu s bratom Michalom (spolu so Šútovcami). Juraj Polykarp Kostoľanský však pracoval pre pápeža, stal sa arcibiskupom, veľmi bohatý žil v Ríme s dcérou slávneho renesančného filozofa a vedca Juraja z Trebizondu (Georgius Trapezuntius), umrel a je pochovaný v kostole Santa Maria sopra Minerva v Ríme. Jeho cigeľský a šútovský majetok cca od roku 1500 pripadol kráľovským Bojniciam.

Kráľ Žigmund potvrdil v roku 1396 nesporné právo Leustacha a synov Ladislava a Michala na druhú polovicu osady Luchka v listine DL95546. Práve Leustachovci zaviedli nový názov Cigeľ (snáď od siheľ, sihly?), neskôr táto (pravdepodobne horná) polovica Cigeľ patrila ich dedičom Rišňovským a Šándorovcom a nakoniec (cca 1660) tiež skončila v bojnickom hradnom panstve Pálfiovcov. Veľa o týchto zemanoch v Cigli neostalo, mnoho o nich nevieme, ale aspoň im vďačíme za písomné zmienky a vieme, že v týchto listinách isto ide o našu obec. Lúčok na území Slovenska bolo mnoho, väčšina z nich pri stredovekých hradoch, ako aj tá naša. Aj preto je listina, z ktorej výstrižok vidíte pred sebou, veľmi dôležitá pre našich profesionálnych či amatérskych historikov. Niektoré pramene uvádzajú prvú zmienku o Cigli až okolo roku 1463, lenže to asi nevedeli o staršom názve Lúčna, Lúčka, Cigli. Cigeľ nachádzame v listinách písaný rôznymi pisármi všelijako - Czigel, Chigel, Czyghel, Zigel, Cégely, Czygel... Najstarší a najbližšie k dnešnému písaniu má tvar Cigel z roku 1460 (listina, ktorou kráľ Matej korvín daruje polovicu dediny Michalovi a Jurajovi Polykarpovi z Kostolian). 

Názov Lúčka, Lúka sa objavuje ako starší názov dediny Cigeľ v oficiálnych listinách ešte koncom šestnásteho storočia. Naša dedina sa šesťsto rokov volá Cigeľ, blahoželáme Cigľu ku sviatku 6. júna!