Matej mal meniny 24. februára. V cigeľskom urbári z roku 1769, v najstaršom našom písomnom zázname v slovenčine, v zozname všetkých 55 domácností nenájdete iného krstného mena ako Jano (16), Macej (10), Ďuro (9), Ondrej (9), Marcin (4), Josef (2), Pavel (2), Michal (2), Valent (1). Slovenský pisár zapísal napríklad aj meno richtára Račku ako Macej (Mateg, alebo Maczeg – j sa písalo ako g). Latinskí pisári však krstné mená zapisovali v tvare Joannes, Georgius, Andreas, Martinus a podobne. Ako sa latinsky písal Matej?

Mená Matúš a Matej sú toho istého pôvodu, z hebrejského Mattijah, t. j. boží dar. V sčítaní z roku 1715 v latinčine máme zapísaných niektorých obyvateľov pod menom Matthaeus, skrátene Matth. Toto meno čítame  ako Matúš. Ale o 50 rokov neskôr, v slovenskom urbári nemáme žiadneho Matúša, samých Matejov!. V latinčine je Matthias resp. Matthaeus, v Grécku rozlíšili dve mená – Mattiás a Matthaios, v maďarčine Maté a Matyás, v nemčine Matthias a Matthäus. V súčasnej slovenčine máme dve mená – Matej má meniny 24. februára a Matúš má 21. septembra. Najmä  v Nemecku je niekoľko kostolov zasvätených sv. Matejovi. Na Slovensku sú kostoly sv. Matúša v Zolnej, v Partizánskej Ľupči, v Trenčianskej Tepličke, vo Vysokej nad Kysucou, v Babinej... Náš kostol z roku 1762 je pomenovaný po Matúšovi, aj hody sa preto konajú v septembri, nie predsa na Mateja vo februári, keď je pôst.

Na Mateja sú známe rôzne povery, napríklad Matej ľady láme, ako je aj tohto roku pravda. Ak na Mateja prší, urodia sa zemiaky. Po Matejovi sa zima tratí, alebo bohatí. Na Mateja ľad už ani líšku neudrží.