"Dosavad urbára žádneho ani kontraktu žádného nemáme, zbívajíce vedľa starodávneho obyčaje a rozkazu panského... V chotári košovském majíce delené zeme v jednom poli takové zrábame, totižto osejeme, keď potreba tak povážame,  panskím semenom zasejeme, zožneme a do košovskích panskích humjen zvážame, podobne lúki v košovském chotári kosíme, seno zhrabeme a zvážame. Drevo v horách rúbeme a takové vezeme do zámku, do piovara bojnického a na predaj do Prividze... Konopná robota se začne od jesene až do sv. ducha ku trepáni na Jazaro, a pradení dávame, krem teho každoročne na celú dedinu 130 kúdele ku pradení nekedy ale viac a nekedy menej. Slovom všecko to, čo pro dispositie nedelnej ku vikonani se určí, a na celu dedinu vistaví, na kolko len stačíme, vikonávame... Osoh náš pocháza z majíciho vlasneho mlina a z palenej krčmi... Škodi pak častokráte od prívalúv trpíme, ponevádž mezi vrchmi bívame."

Mária Terézia v roku 1767 vydala nariadenie, ktoré malo jednotne upraviť vzťahy medzi panstvom a poddanými v celej krajine. Aj v našom Cigli spísali tzv. tereziánsky urbár, 30. septembra 1769 . V osade Cigeľ vtedy žilo 35 rodín sedliakov - večných poddaných (Račko, Cmarko, 3 x Jamriško, Zaťko, Franko, Krausko, Macko, Chobot, Chrebet, Fabian, 6 x Beňadik, 9 x Miartan, Gajdoš, Pálik, Píš, Grolmus, Lietava, Kudlička, Mlynár, Brocan...), hofierov s domami bolo 6 (Miartan, Mlynár, Brocan, Macko, Franko a Grolmus) a hofierov bezdomkárov 14 (Franko, Láslop, Samuel, Beňadik, Cmarko, Bieličan, Kováč, Nemček, Macík, Píš, Krausko, Beňadik, Miartan, Paulík). 5 gruntov nebolo osídlených.

V urbári 1769 sa píše to a tou rečou, akou na otázky úradníkov ústne odpovedali vtedajší najvyšší predstavitelia našej obce: richtár Matej Račko, prísažníci Matej Cmarko, Ďuro Miartan a Jano Miartan, okrem nich ešte Matej Fabian, Jano Beňadik, Matej Miartan a Ďuro Franko. Každý z nich na potvrdenie údajov vlastnou rukou urobil krížik