Naša obec bola počas celých svojich dejín takmer stopercentne slovenská a (okrem čias Zápoľského a evanjelických Turzovcov) celá rímskokatolícka. Napríklad podľa sčítania v roku 1910 bolo zo všetkých 762 obyvateľov v Cigli iba 5 Maďarov a 7 nemeckej národnosti, títo siedmi boli Židia a celá dedina, v počte 755 bola rímskokatolícka.

V roku 1762 bol Pálfyovcami vybudovaný tunajší rímskokatolícky kostol, najstaršia a najvýznamnejšia pamiatka obce. Podobne ako predchádzajúci kostol, vyčnieva nad dolnou časťou Cigľa. Z pôvodného kostola sa zachoval iba drevený oltár (datovaný 1611), a tiež meno svätého Matúša, ktorý kostol požehnáva. Hody na sv. Matúša sa v Cigli slávia od čias Adama, Michala a Anny Šándorovcov, okolo roku 1660. Cigeľ bol dcérskou cirkvou Prievidze až do roku 1788, kedy vznikla farnosť v Sebedraží, s filiálkou v Cigli. V roku 1834 bol kostol obnovený, o čom svedčí pamätná tabuľa. Po druhej svetovej vojne bol kostol upravený do súčasnej podoby, keď bola postavená kamenná veža a chorus. Naposledy bola opravovaná strecha a vymenená škridľa na konci 70. rokov. Aktuálne je vyhlásená finančná zbierka a pripravuje sa celková rekonštrukcia s rozpočtom viac ako 50 tisíc eur.

Zbierka nie je vecou len cirkevnej a svetskej vrchnosti, dielo sa môže podariť iba s pomocou množstva miestnych kresťanov a príbuzných z celého sveta. Podľa sčítania v roku 2011 sa hlási ku rímskokatolíckemu náboženstvu takmer 80 percent Cigeľčanov.