V nárečí našej dediny tušíme jej stáročné dejiny – už samotný príchod Slovanov, obdobie Veľkej Moravy a panovanie bájneho Vyšehradu nad Turcom aj horným Ponitrím, začlenenie územia obce do uhorského kráľovstva, jej príslušnosť najprv do prievidzského hradného obvodu, neskôr do sivokamenského, kontakty so stredoslovenskými banskými mestami, predovšetkým blízkou Kremnicou, Cigeľ bol vo vlastníctve slovenských súkromných majiteľov z okolia Nitry i Považia... Hornou Nitrou išli dôležité obchodné cesty a stretávali sa tu v bojoch uhorské, české, turecké, rakúske i chorvátske vojská. Posledné stáročia žil Cigeľ spolu s okolitými obcami pod pálfiovským bojnickým hradom.

Podobné historické osudy a používanie unikátneho, prievidzského nárečia spájajú Cigeľ s približne 25 okolitými slovenskými dedinami, s ktorými tunajší obyvatelia najčastejšie komunikovali. Predovšetkým ide o obyvateľov troch obcí na riečke Ciglianke: Koš, Sebedražie a Cigeľ a potom ešte štyroch ďalších súvislejších oblastí: Prievidza a okolie – Necpaly, Veľká a Malá Lehôtka, Hradec; ďalej údolie Handlovky – Chrenovec, Veľká a Malá Čausa, Lipník, Brusno, Jalovec, Ráztočno a Morovno; mesto Bojnice a okolie: Dubnica, Kanianka, Poruba, Lazany a na druhej strane Opatovce nad Nitrou, Kocurany a Šútovce a nakoniec dve obce pod Sivým kameňom – Podhradie a Lehota pod Vtáčnikom. Na severe a východe je prievidzské nárečie výrazne ohraničené bývalými nemeckými obcami. Na severovýchode súvisí s turčianskymi nárečiami, na juhovýchode ho oddeľuje pohorie Vtáčnik od tekovských nárečí. Na juhu a západe prechádza do iných nárečí horného Ponitria, alebo do bánovského nárečia či do nárečí dolnotrenčianskych.

Prievidzské nárečie, kam patrí aj cigeľské, je akosi „najviac stredoslovenské“ zo všetkých nárečí okresu Prievidza a horného Ponitria. Jazykovedci to vidia v mnohých rozlišujúcich slovách: dobruo, peknou, ovos, von, cesnak, baza, lakeť, vlani, vajce, kliešte, ešte, rodičia, ľudia, mlieko, viem, utrieť... Stredoslovenskými prvkami prievidzského nárečia sú hlavne: hláska „ä“ (päť, päta, pämäť, sebä, tebä, väža, svätí, mäso, käčka, gäjdoš), mimoriadna frekvencia a veľmi mäkké vyslovovanie „ľ“ (ľad, ľaľa, aľe, ľipa, mľin, píľou, ľudia, misľou...), dodržiavanie rytmického zákona a podobne. Vplyvu cudzích jazykov a nárečí sa nedalo vyhnúť - napríklad preberaním niektorých slov. So západným Tekovom a západoslovenským Považím má prievidzské nárečie spoločné: ňeňi som. Skupiny dl, dl, tl, tľ sa zjednodušujú na l, ľ, čo je známe hlavne v južných a východných slovanských jazykoch.

Zvláštnosťou nášho nárečia je, že l (ĺ) medzi dvoma spoluhláskami sa mení na mäkké ľ (ĺ´). Napríklad blcha ‒ bľcha, šklbať ‒ škľbať, dlhý ‒ dľhý i gľhý, vlk ‒ vľk, hltať ‒ hľtať, mäkké ľ je aj v slove Handľová. Skupina dl sa často mení na gľ (dlhý – gľhý), skupina tl na kľ´ (tĺk - kľ´k)! Výrazným pravidlom prievidzského nárečia je vyslovovanie skupiny hlások skupiny: -žil, -šil, -ril, -tel, -rel, -dil, -til, -jil a pod. v minulom čase inak v mužskom rode ako v ženskom a strednom. Napríklad žou/žila/žilo, leťou/letela, umrou/umrela, veďou/vedela, saďou/sadila a podobne. Avšak úplne charakteristickým znakom nárečia Prievidze i Cigľa je hláska mäkké o – skoro až „ö“ (vyslovovaná medzi hláskami b, p, m, v, f, g, k, l a koncovým „l“ ako niečo medzi „o“ a „e“) v poeu/pila, umoeu/umila, smoeu/smela, trpoeu/trpela, capoeu/capila i capela, spravoeu/spravila... Niektoré tvary podstatných mien a slovies potom celkom alebo takmer rovnako znejú: napríklad kosou (akým nástrojom)/kosou (čo robil), capou/capoeu, chňapou/chňapoeu, ľipou/ľipoeu, kopou/kopoeu...

Aj v rámci územia prievidzského nárečia existujú malé odlišnosti. Napríklad kolektívne označenia skupín osôb sa u nás v Cigli používajú v tvare Trvajeje, Krauskeje, Kôročkeje, Mlynáreje na rozdiel od prievidzského Mlynárech, alebo košovského Kováčej, Píšej.

Výzva! Snažme sa viac poznať a zachovať jedinečné cigeľské nárečie, vo zvukovej či písomnej podobe, pre súčasníkov aj pre našich potomkov. Aj oni by určite mali vedieť, že v našich domácnostiach a pri rôznych stretnutiach sa nárečovo hovorí mäkké b, p, v, m, f, g, k, l, že máme v nárečí aj mäkké o, veľmi mäkké ľ, často sa vyslovuje ä... Urobme slovník cigeľského nárečia, zapisujme a nahrávajme historky a spomienky starších obyvateľov, zachovajme tak pri živote unikátne slová ako kľúdiť, odichodiť, gľhý, kľ´´k, hovoröu, böu, spravöu, píľou, kostuol, mäd, kämeň, väža... Svoje objavy, nápady alebo aj pripomienky k tomuto príspevku posielajte na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť.