Hunt-poznanovci

Prvá písomná zmienka a ďalšie významné listiny našej obce, staré aj 650 rokov, sa zachovali v archíve rodu Šándor – Metternich. Vďaka týmto textom vieme veľa o jednotlivých majiteľoch Lúčnej, Lúčky, Lúky, dnešného Cigľa. Prvými známymi zemianskymi majiteľmi našej dediny boli Peter a Leustach, bratranci pravdepodobne zo starobylého rodu Hunt-poznanovcov. Petrov otec bol familiárom kastelána bojnického a sivokamenského hradu a syna kráľovského palatína Mikuláša Žambockého, ktorý bol chorvátskeho pôvodu. Petrova matka Elena bola z významného hornonitrianskeho rodu Diviackovcov. Leustachov otec bol ostrihomským sudcom a matka pravdepodobne pochádzala z obce Tržmel pri Komjaticiach.

Rišňovskí

Ako dedičstvo po starých rodičoch Cigeľ získal Demeter z Tržmela a jeho dcéra Barbora mala s Jánom z Rišňoviec pri Hlohovci jediného syna, Ondreja. Ondrej Rišňovský mal kúriu v Rišňovciach, podarilo sa mu udržať vlastníctvo jednej - hornej polovice Cigľa v sporoch s Majténiovcami aj Kostolániovcami (dolná polovica od čias Turzovcov už patrila Bojniciam), ale jeho synovia Imrich a Ladislav už nemali mužských potomkov, takže rod Rišňovských v Cigli skončil. V roku 1549 sa uvádza v daňovom súpise obcí Nitrianskej župy polovica dediny Cigeľ so 4,5 dvormi ako vlastníctvo Imricha a Ladislava Rišňovských, druhá polovica vo vlastníctve Bojníc. Dcéra Imricha Rišňovského, Anna, sa vydala za zemana zo Sasinkova, ich dcéra Anna zas za Baloga z Nebojsy a zas ich dcéra Alžbeta za Ladislava Šándora zo Slávnice pri Trenčíne. Ich podiel v Cigli bol vždy venom nevesty a posilnil majetok ženícha.

Šándorovci a Pálfiovci

Vicežupan Nitrianskej župy Ladislav Šándor mal s Alžbetou Balogovou tri deti. Anna sa vydala za Madočániho z Turca, Michal si vzal Evu Kerekešovú a Adam Boru Majténiovú. Každý mal určitý diel v Cigli, ale aj v iných častiach kráľovstva, najmä v Nitrianskej a Trenčianskej župe. S koncom Turzovcov a v čase nástupu Pálfiovcov (potomkov palatína Konta z Hlohovca) na bojnické panstvo zálohovali okolo roku 1660 všetci traja svoje podiely v Cigli Pálfiovcom a sídlo tejto vetvy Šándorovcov sa presťahovalo do dediny Bajna pri Ostrihome. Ako pamiatka po Michalovi Šándorovi a Eve Kerekešovej dnes v Bajne stojí nádherný kaštieľ Šándorovcov. Škoda, že nie v Cigli. No na druhej strane, my tu máme nádherný hrad – zámok v Bojniciach. Zásluhou Pálfiovcov máme v Prievidzi krásny barokový kostol (ktorého výstavba začala v roku 1666) a aj v Cigli bol okolo roku 1762 na mieste pôvodného dreveného kostola postavený nový kamenný kostol sv. Matúša. Začiatkom 18. storočia sa Michalov syn Melchior Šándor zo Slávnice a Bajny stal barónom, jeho vnuk Anton získal v roku 1788 titul grófa a Antonov vnuk gróf Móric Šándor z Bajny bol vo svojej dobe uznávaný najväčším odborníkom na kone v celej Európe (prezývali ho „bláznivý jazdec“).

Sándor – Metternich

Rakúsko-uhorský štátny kancelár Klement Metternich mal sedem detí, z nich dcéra Leontína sa vydala za grófa Mórica Šándora a ich dcéra Paulína, grófka Šándorová zo Slávnice sa v roku 1856 vydala za svojho strýka, o 18 rokov mladšieho brata svojej matky, Richarda. Týmto nezvyčajným rodinným putom boli slovensko - uhorský rod Šándorovcov a rakúsky rod Metternichovcov dvojnásobne zlúčené do jedného rodu Šándor – Metternich. Paulína s Richardom už nemali mužského potomka a tak rod po meči vymrel. Pra-pra-pra-pravnučka v Cigli obľúbeného Michala Šándora, kňažná Paulína Šándor-Metternich bola najbližšou priateľkou francúzskej cisárovnej, aristokratkou a podporovateľkou umenia. Určovala módne trendy vo Viedni i v Paríži – dámske večierky, korčuľovanie, bojovala za práva žien, podporovala umenie a kultúru. Zachoval sa jej portrét od maliara Degasa, propagovala diela hudobníkov Wagnera a Smetanu, spisovateľa Dumasa a ďalších. Bola svedkom slávy i pádu francúzskeho i rakúskeho cisárstva a v prvých rokoch po 1. svetovej vojne sa stala živým symbolom dvoch stratených svetov...

Pamiatkou po troch súrodencoch Šándorovcoch v Cigli sú dodnes miestne hodové slávnosti v septembri, kedy je aj výročie prvej písomnej zmienky (11.9.1362). Podľa miestnej kroniky totiž v čase sviatku mecenáša nášho kostola, Sv. Matúša apoštola a evanjelistu, si Michal, Adam a Anna Šándorovci pozvali svojich poddaných do kúrie, kde ich pohostili. Každý poddaný dostal 20 fenigov, piť a jesť. Zeman zabil dvojročné teľa, 2 ošípané a dal napiecť koláčov pomazaných hruškovým lekvárom. Pijatikou bola pálenka zarobená zo šámu, neskoršie zvaného gajstu. Pri hostine účinkovala miestna hudba. Keďže sa tento zvyk začal práve na Matúša, Cigeľčania ho zachovávajú podnes.

Hoci sa v Cigli nezachovali zemianske stavby, pomníky, ani iné hmatateľné pamiatky po veľmi významných šľachtických rodoch Hunt-poznanovcov, Rišňovských či Šándorovcov, prinajmenšom ostali v chotárnych názvoch, v listinách, v archívoch a v spoločenskej pamäti zaznamenané ich osudy a prostredníctvom ich príbehov aj údaje o dedine a osudy obyčajných obyvateľov nášho Cigľa. Je až prekvapujúce, v akých širokých a zaujímavých súvislostiach môže informovaný súčasník vnímať našu milú obec.