V septembri, krátko po sviatku Narodenia Panny Márie, oslavuje naša obec výročie prvej písomnej zmienky (vtedajší uhorský kráľ Ľudovít Veľký, v nedeľu 11. septembra 1362 osadu Lúčna vyňal z majetku Sivého Kameňa a daroval dvom bratrancom Petrovi a Leustachovi).

V septembri - okolo 21. - ho,  na sviatok  svätého Matúša, apoštola a evanjelistu - patróna nášho kostola -  bývali v Cigli aj hody, tradičné slávnosti spojené s hostinou. História cigeľských hodov pochádza spred vyše 400 rokov, niekedy okolo 1610. Za pôsobenia zemanov Adama a Michala Šándora zo Slávnice, Imricha Madočániho z Turca (manžela Anny Šándorovej) a slobodného zemana Martina Nemčeka. Vtedy si títo pozývali Cigeľčanov do svojej kúrie, kde ich hostili. Každý dostal peniaze, piť a jesť. Zeman zabil dvojročné teľa, dve ošípané a dal napiecť koláčov pomazaných hruškovým lekvárom. Pijatikou bola pálenka zarobená zo šámu, gajstu. Pri hostine účinkovala i miestna hudba.

Kedysi mala táto výnimočná výročná udalosť obce niekoľko častí: cirkevnú i svetskú, rodinnú i obecnú. Príprava hodov bola príležitosťou vyčistiť a upraviť kostol, ulice, domy i dvory. Deň pred hodmi prichádzali do obce kramári a komedianti. Deti mali možnosť zoznámiť sa s jarmočnou kultúrou. V jednotlivých domácnostiach sa pieklo, varilo, mládež pripravovala miesto pre muziku. Prvá polovica nedele patrila kostolu, druhá hostine a zábave. Večer sa väčšina cezpoľných hostí odobrala domov, ale mládež ostávala a nadväzovala známosti. Hody boli výbornou príležitosťou na stretnutie príbuzných a rodákov. Povinnosť prísť na hody mali predovšetkým deti a súrodenci, ktorí bývajú mimo obce. Na hody sa obyčajne pozývali i priatelia z vojenčiny a zo zamestnania.