11. septembra slávime výročie prvej písomnej zmienky o našom území. V  galériách máme snímky originálu prvej písomnej zmienky o Lúčnej. Listina je v archíve šľachtického rodu Šándor-Metternich (q165) pod číslom MOL 75532. Dnes ako prví a po prvýkrát publikujeme pôvodný preklad latinského textu s vysvetlivkami:

"MY, Ľudovít, z Božej milosti kráľ Uhorska, prítomnou listinou oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že Peter, syn Demetera zo Šútoviec, familiár Magistra Jána, Mikulášovho syna, predstúpil pred nás ako verný služobník počas výprav a nájazdov a požiadal nás, pre seba a pre svojho bratranca Leustacha, syna Poukovho, bývalého ostrihomského sudcu, o darovanie a udelenie jedného nášho kráľovského územia alebo usadlosti zvanej Lúčna, v Nitrianskej stolici, patriacej ku nášmu hradu Sivý kameň, s rozlohou asi na dve poplužia, s piatimi kúriami alebo obydliami.

Pre vyššie uvedené verné Petrove služby, ktorý sa počas výprav, podľa požiadaviek, možností a určenia vždy snažil zo všetkých síl potešiť naše Veličenstvo, pre prosby a intervencie Magistra Jána, syna niekdajšieho palatína Mikuláša, nášho taverníka, dôkladne odčleňte z majetku nášho hradu Sivý Kameň vyššie uvedené územie alebo usadlosť zvanú Lúčna v Nitrianskej stolici, s rozlohou asi dvoch popluží, s piatimi obydliami, odstráňte všetky iné záujmy a ťarchy.

Našu novú donáciu z kráľovských rúk, ktorú sme dali, darovali a udelili Petrovi, synovi Demetera, vyššie uvedenému Leustachovi, a ich dedičom a potomkom, majú právo natrvalo a nenávratne držať, vlastniť a užívať, so zachovaním práv iných. 

Dané vo Vyšehrade, v nedeľu po sviatku Narodenia Panny Márie, roku Pána tisíceho tristého šesťdesiateho druhého"

 Poznámky:

• Lúčna (Luchna) – ide o prvú písomnú zmienku o našej dedine, Lúčnej v Nitrianskej stolici, pri hrade Sivý Kameň. Neskoršie zmienky uvádzajú aj názov Lúčka, i Lúka. Nový názov Cigeľ sa začína uvádzať v listinách od roku 1415, kedy sa spomína Cigeľ, inak zvaný Lúčka.
• Sivý Kameň (Keselywkw) – kráľovský hrad na hranici Tekovskej a Nitrianskej stolice, dnes takmer úplne rozobratý, stojí nad dedinou Podhradie, niekoľko km južne od Cigľa. Patril uhorským kráľom, potom Kakašovcom, Jelšavským. V roku 1434 kráľ daroval hrad Sivý Kameň Gregorovi Majténimu a jeho dedičom. Patrili k nemu aj poddanské dediny Podhradie, Sebedražie, Nováky, Horná Ves, Štefanova Lehota, Papova Lehota, Bystričany a Čereňany.
• Magister Ján – syn palatína Mikuláša Žambockého (Gilétfy), kráľovský pokladník, so svojim bratom Mikulášom boli istého času aj kastelánmi hornonitrianskych hradov - prievidzského, bojnického a sivokamenského.
• Ľudovít – uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou, žil v rokoch 1326 – 1382. Jeho 12 – ročná dcéra Mária v roku 1383 priznala mestu Prievidza mestské privilégiá.
• Peter (Pethew) – vojak, kráľovskou donáciou získal Lúčnu spolu so svojím bratrancom Leustachom (Leustachio). Jeho otec, Demeter, bol zo Šútoviec. Petrova manželka bola Ilona, z rodu Diviackovcov, krátko po donácii ovdovela a ostala v Cigli so svojimi synmi, Beňadikom a Petrom.
• Leustach (Leustachio) – Petrov bratranec, jeden z dvoch prvých majiteľov Lúčnej. Syn ostrihomského sudcu Pavka (Pouka). V Ostrihome (Strigonium) pôsobili aj Diviackovci - Barlev a Jarolslav. Leustach žil v Tržmeli, pri Komjaticiach, spolu s manželkou a deťmi – Michalom, Ladislavom, Jánom a Margarétou. O Lúčnu sa najprv nezaujímal (nevedel o donácii?), až v roku 1397 si jeho synovia Michal a Ladislav prevzali svoju polovicu Lúčky. Neskôr darovali časť Cigľa Margaréte, jej vnučka Barbora mala s Jánom Rišňovským jediného syna, Ondreja. Rod Rišňovských bol v Cigli niekoľko generácií, po nich dedili Šókyovci, Balogovci, Šándorovci.
• Vyšehrad – ide o starobylý hrad nad riekou Dunaj, v Maďarsku. Tam sa narodil aj Ľudovít Veľký z Anjou.
• Nedeľa po sviatku Narodenia Márie Panny, 1362 – pripadá na 11. september 1362.