MY Hornonitrianske noviny uverejnili článok o niekďajšom prievidzskom hrade. V roku 1276 sa spomína ako hrad pri rieke Preuge (casrum prope Preuge), patril Hunt-Poznanovcom, potom Matúšovi Čákovi z Trenčína. Keď Čák umrel, o dva roky nato, v roku 1323, hrad Preuge spolu s Oponicami, Uhrovcom a Bojnicami (Preuge, Opon, Grogh a Baymoch) obsadil a vrátil do kráľovského majetku Mikuláš z rodu Gutkeled. Nevedno prečo, ale počas správy bána Gileta (pôvodom Chorváta)  hrad rýchlo upadal, prievidzský hradný obvod sa rozpadol. Počas vlády Anjouvcov postavili nový hrad Sivý kameň, ktorý prevzal správu nad rozsiahlym územmím kráľovskýcj majetkov na ľavom brehu Nitry a poriečie handlovky prešlo Bojniciam. Naše územie bolo pre kráľovstvo isto veľmi významné, veď Barlev a Irislav z rodu Diviackovcov boli významnými kráľovskými úradníkmi. Samotný Čák a neskôr aj ďalší správca Bojníc, Mikuláš Gilet boli istý čas dokonca uhorskými palatínmi. Giletovi synovia okrem iných titulov vystupovali tiež ako kasteláni Bojníc, približne po roku 1350 aj ako správcovia nového kráľovského hradu - Sivého Kameňa. Giletova dcéra Klára bola manželkou palatína Mikuláša Konta z Hlohovca. 

Slovanmi súvisle obývané územie v poriečí rieky Prievidze a na ľavom hornom toku Nitry z čias bájneho Vyšehradu, z obdobia Veľkej Moravy dodnes pripomínajú pôvodné miestne názvy mnohých priľahlých obcí  - Vyšehradné, Nedožery, Brezany, Prievidza, Čausa, Lipník, Jalovec, Chrenovec, Brusno, Ráztočno, Hradec, Kostoľany, Nováky, Kamenec, Čereňany, Bystričany... Podobne starobylé sú slovanské názvy ďalších blízkych území - Prouna, Blatna, Rudna, Mutna, azda i Lučna.

Hoci je prvá známa písomná zmienka o Lúčnej až z roku 1362 (spomína sa ako územie patriace práve Sivému kameňu), naša obec existovala veľmi pravdepodobne už v prievidzskom hradnom obvode. Dokonca možno aj niekoľko storočí sa nazývala Lúčna, ležala pri potoku s rovnakým názvom, v blízkosti významných hradísk, neďaleko obchodných ciest do Turca, Nitry i Tekova. V Koši a Bojniciach boli viaceré dechtárske výrobne s veľkou spotrebou dreva, ktoré bolo isto treba rúbať aj z lesov okolia Lúčnej na úpätí Vtáčnika.

Po zániku prievidzského hradu sa Lúčna včlenila do panstva Sivého Kameňa. V stredovekých prevažne latinských liistinách sa tento hrad spomína takmer výlučne pod maďarským názvom Kesseló kó. Prenikanie cudzieho (najmä ma´darského ale i nemeckého) jazyka  sa prejavilo aj v popise okolia Čierny les - uvádzaný ako Fekete erdó, Pekný les - Sép erdó, Červený les - Vereš erdó...). Predpokladáme, že ak by Lúčna vznikla až v tomto období, spomínali by ju ako tiež v maďarskom pomenovaní - Rétfalu, Rétfalva alebo podobne. V roku 1362 bola Lúčna z kráľovského majetku vyňatá a darovaná rovnakým dielom dvom súkromným majiteľom - Petrovi a Leustachovi (Petev a Leustachio).

Počas panovania Leustachovych potomkov - zemanov z Tržmela, zaužíval sa názov našej obce "Lúčka", od roku 1415 už Cigeľ (zo slova siheľ - ničo ako mokrá lúka, sihla, sihoť...). Od prvej zmienky počas tristo rokov mali väčšie či menšie majetkové podiely našej dediny rôzni zemania a šľachtici (Rišňovskí, Majténiovci, Kostolániovci, Očkajovci, Gičiovci, Šuranskí, Šókiovci, Balogovci, Šándorovci...), po roku 1660 až do zániku Rakúsko - Uhorska vlastnili celý Cigeľ Pálfiovci z bojnického hradu.