Mnohým bývalým i súčasným spriazneným Jánom vďačím za veľa. Meniny Jána slávim ako moje vlastné. Všetko najlepšie k meninám, kamaráti! Nech sa vám i nám dobre darí!

Podľa súpisov obyvateľstva zo začiatku osemnásteho storočia bolo priezvisko Kadlec veľmi frekventované v Nitrianskej, Trenčianskej a Bratislavskej župe, najmä však na Považí, presnejšie, pozdĺž hranice s Moravou. Pravdepodobne vzniklo zo slovesa kadiť – údiť, i keď iné zdroje tvrdia, že kadlec je vlastne tkáč, postriháč, knap. V starých matrikách stredného Považia bolo dosť obvyklé zapisovať krstné meno novorodenca s upresnením, z ktorej rodiny bol – v tvare: Minárech, Hudcuch, Kováčuch, Ďurišuch, Miklaškuch, Jakuškech, Kmeťech, Jankuch, Galbavých, Markech, Michalech, Michalovech, Mikuch, Jančech... Nakoniec aj Kadlech, Kadluch mohlo obdobne vzniknúť zo stredovekého mena Kadl.  Koncom osemnásteho a začiatkom 19. storočia mnohokrát nachádzame v matrikách Považia priezvisko Kadlecech. Spodobovaním a používaním vznikajú rôzne obmeny: Kadlečék, Kadleček, Kadlčík, Kadlečík...

Naša vetva Kadlečíkovcov sa vyvíjala v okolí Trenčína. Najstarším, mne známym predkom, bol Adam Kadlečík, roľník z Trenčianskych Stankoviec. S manželkou Katarínou mal v roku 1761 syna Jána I, ten s Alžbetou Kulichovou splodil v roku 1783 syna Jána II, ktorému sa s manželkou Katarínou Hudecovou (Hudcuch) narodil syn, pomenovaný ako Ján III. Trenčiansky kožušnícky majster Ján Kadlečík, narodený v roku 1821, si v roku 1849 vzal vdovu po Jozefovi Minárikovej (Minárech) a mali syna Jána IV. (evanjelického farára, národovca a spisovateľa) a dve dcéry – Zuzanu a Máriu. Jedným z Máriiných synov bol Ján Bakoš, vysokoškolský pedagóg, dekan teologickej a filozofickej fakulty, zakladateľ slovenskej orientalistiky, umrel v roku 1967. Evanjelický farár v Plavnici i v Hošťálkovej na Morave (kam odišiel pred národnostným útlakom), Ján Kadlečík mal s Emou Capkajovou sedem dcér a syna Bohumila. Evanjelický farár v Modre, Rači a Pustých Úľanoch, Bohumil Kadlečík mal s Oľgou Cibulkovou syna Jána (umrel maličký), syna Ivana, dcéry Oľgu a Zoru. Otec Oľgy Cibulkovej bol Ján Miloš Cibulka, učiteľ v Pukanci. Oľginými bratrancami boli: známy herec, zaslúžilý umelec Samuel Adamčík, a aj evanjelický farár v Devičanoch, Ladislav Adamčík, ktorý za záchranu amerických letcov dostal cenu prezidenta D. Eisenhowera. Bohumil Kadlečík ako správca sirotinca v Modre sa zaslúžil o záchranu desiatok židovských detí pred fašistami. Po odňatí štátneho súhlasu bol v päťdesiatych rokoch 20. storočia preložený z fary v Rači do Pustých Úľan, kde o niekoľko rokov umrel. Jeho syn, Ivan Kadlečík, žije v Pukanci, je jedným z najvýznamnejších súčasných slovenských spisovateľov, z mála posledných žijúcich disidentov komunistického režimu. Je členom korešpondentom bavorskej akadémie umení, držiteľom ceny prezidenta SR, ministra kultúry, evanjelickej cirkvi, laureátom Ceny Dominika Tatarku, Leonarda Stockela, Jána Langoša, je čestným obyvateľom mesta Martin a nositeľom mnohých ďalších ocenení. Má s manželkou Ivou štyri deti – synov Martina, Ivana, Juraja a dcéru Zuzanu. Martin s Annou v Čadci má dve dcéry – Júliu a Martinu, Ivan s Evou v Cigli majú dcéru Ivicu a syna Ivana.