Horná Nitra sa pýši spolu s regiónom Turca fenoménom, ktorý nemá obdobu nikde inde na Slovensku ani v celom slovanskom svete. Sú ňou dvojité názvy sídlisk na severnej, turčianskej a južnej hornonitrianskej strane. Niekde uprostred leží Vyšehrad – mocenské sídlo z obdobia okolo veľkomoravskej ríše. Predpokladá sa, že jeho vládca zaujal (možno po bojoch, možno politickým dosadením) oba tieto regióny v období Pribinovho kniežatstva o čom majú svedčiť dvojité názvy dedín sídlisk na oboch stranách: Právno, Diviaky, Rudno, Sučany, Necpaly, Žabokreky, Laskár, Lazany...Tieto názvy údajne dostali svoje mená začiatkom 9. storočia, nie neskôr. Totiž okrem Diviackovcov nie je známy prípad, že by feudálni vlastníci pôdy v 13.stor. boli majiteľmi rovnomenných osád. Dôvod duálnych pomenovaní nie je úplne jasný. Nečudo veď tento jav sa nikde inde neprejavil, nie je s čím porovnávať a žiadna písomná zmienka s podaním vysvetlenia neexistuje. Okrem vyššie spomínaných sú tu ďalšie dvojice: Kľačany - Kľačno, Belá, Blatnica, Dubové – Dubnica, Bystričany - Bystrička, Lazany, Lieskovec - Liešťany, Lipovec – Lipník, Koš – Košťany, Dražkovce - Sebedražie, Šútovo – Šútovce, Jasenov – Jasenovo, Nedožery – Nedozor (pri Rakši).... (Zdroj)   

Zaujímavé sú aj ďalšie dvojité pomenovania v blízkom regiónu: Uhrovec – Uherce, Bojná – Bojnice, Sebedružka (dnes časť Valaskej Belej) – Sebedražie... Slovanské a pravdepodobne veľkomoravského pôvodu sú aj starobylé názvy osád v údolí riečky Prievidza (dnes Handlovka), pod Vyšehradom - Jalovec, Ráztočno, Prievidza, Chrenovec, Brusno... Naša obec, ak vtedy existovala, sa volala Lúčna, pravdepodobne podľa vodného toku. Potok s názvom Lúčna je aj v Turci, v okolí Dubového a Budiša.

Vysvetlenie dvojitých názvov by mohlo byť aj také, že pred takmer 1200 rokmi, následkom útoku moravského Mojmíra na Pribinovo Nitrianske kniežatstvo, začiatkom deviateho storočia, ustúpili napadnutí obyvatelia Nitrianskeho kniežatstva na chránené územie severne od Vyšehradu, kde zakladali osady s rovnakým názvom ako tie, z ktorých odišli... Dnes už vieme, že misia Cyrila a Metoda prišla na husto, Slovanmi, obývané územie, nastoliť právo – akýsi kresťanský zákonník. Samotné kresťanstvo už na našom území bolo zavedené, ich abeceda a znaky sa tu neujali, no napriek tomu, i po pomerne krátkom pôsobení bratov z oblasti Solúna u nás dodnes ostali (napríklad v zásadách správania sa, v liturgii, v kresťanských pojmoch - anjel, kňaz, apoštol, modliť sa, spasenie, všemohúci) výrazné stopy.