Georgius Polykarpus de Kostolan bol stredoveký humanista so širokým vzdelaním, humanista, diplomat, kancelár Mateja Korvína, vyslanec Uhorska u pápeža, latinský spisovateľ, rečník. Počas univerzitných štúdií vo Ferrare a učiteľského pôsobenia vo Verone v Taliansku sa zoznámil so Silviom Piccolominim (budúcim pápežom Piusom II.), i s chorvátskym básnikom Janusom Pannoniusom... Oženil sa s dcérou významného gréckeho učiteľa a filozofa Georgiosa Trapezuntiusa,  prijal ponuku pápeža a od roku 1468  zastával vysoké cirkevné funkcie, bol až kaločským arcibiskupom. Zomrel v roku 1489 a pochovaný je v Ríme. 

Miesto narodenia tohto slávneho muža sú Kostoľany. Podľa niektorých zdrojov ide o Veľké Kostoľany, pri Piešťanoch. Ale iní, spolu s nami, sú presvedčení, že ide o Zemianske Kostoľany. Obidvoje Kostoľany hrdo na svojich stránkach uvádzajú, že Kostoláni je ich rodákom. Možno by rodiskom slávnej osobnosti, tak ako Veľké a Zemianske, chceli byť aj niektoré z troch ďalších Kostolian na Slovensku - Jedľové, pod tríbečom a nad Hornádom...

V každom prípade, naša dedina má to šťastie, že existujú nesporné listinné dôkazy o záujme Juraja Polykarpa o Cigeľ (MOL DL 75653, 75652, 75651). Magister de Kostolan, vtedy ako sekretár ostrihomského arcibiskupa Jánosa Vitéza, si od kráľa Mateja Korvína vypýtal Cigeľ (spolu so Šútovcami) do dedičného vlastníctva, okolo roku 1460. Proti Korvínovej donácii Cigľa (nazývaného ešte aj Lúčka) síce protestovali dedičia prvých šľachtických majiteľov Cigľa - vnuci Petra (jeho manželka Ilona bola zo Šútoviec) a Leustacha z Tržmela. Michal, Petrov vnuk, býval vtedy v Cigli. Vnuci a vnučky Leustacha žili v Tržmeli, Lule, Somorovej Vsi, Mlynskom Seku, a podobne. Kráľ však, z priazne ku Jurajovi Polykarpovi, stále trval na svojom rozhodnutí a tak si v roku 1467Juraj Polykarp Kostoľanský so svojím bratom Michalom prebrali darovaný majetok priamo v Cigli, v prítomnosti susedných zemanov.

Georgius Polykarpus de Kostolan si svoj Cigeľ príliš neužil. Pôsobil ďaleko, v kráľovských službách, pri pápežovi v Ríme, umrel vo veku nedožitých 59 rokov. Krátko po ňom umrel aj Matej Korvín. Koncom 15. storočia sa, zrejme aj s pomocou (s Kostolániovcami konkurenčného) šľachtického rodu Majténiovcov, podarilo dedičom Leustacha z Tržmela (po línii Leustach - Margaréta - Demeter - Barbora) získať aspoň polovicu Cigľa späť. Po Kostolániovcoch do Cigľa prišiel rod Rišňovských.