Cigeľ a Sebedražie boli od roku 1660 až do roku 1788 súčasťou prievidzskej farnosti ako jej filiálky. Podľa prievidzského historika, Erika Kližana, sa na základe výzvy cisára Jozefa II., mali prihlásiť obce, ktoré by chceli zriadiť vlastnú farnosť. Pred 225 rokmi, začiatkom augusta v roku 1788 tak vznikla samostatná farnosť v Sebedraží s filiálkou Cigeľ. V tomto istom období vznikli aj farnosti Nová Lehota, Bystričany a Horná Ves, Malinová a Lazany, Čavoj, Podhradie.

Podľa matriky narodených od roku 1788, prvým kaplánom v Sebedraží bol Sebastian Krudl. So vznikom farnosti vznikali aj matriky, takže prvých Cigeľčanov do samostatnej novej matriky v roku 1788 zapísal práve S. Krudl. V roku 1791 ho nahradil kaplán Štefan Štrba (umrel 1792), v roku 1793 kaplán Mikuláš Zagolik, až do 1803. Prvým tunajším riadnym farárom bol Abel Mutňanský, ktorého v novembri 1808 nahradil miestny farár (parochus loci) Ján Nepomuk Vendrinský. Vendrinský však už o dva roky, v 1810 umrel a po ňom sa ujal farnosti Samuel Zachey, ktorý vo farnosti pracoval až dvadsať rokov, až do 1830. Ďalšími kňazmi vo farnosti Sebedražie s filiálkou Cigeľ boli postupne: Martin Hainrich, Mikuláš Diviš, Ján Smetanay, Leopold Kredich, Izák Čillík (1847 – 1856), Imrich Vályi (1856 – 1882), Karol Lasáb (1882 – 1899) a Matej Grígeľ, ktorý bol dodnes najdlhšie pôsobiacim farárom našej farnosti – až 36 rokov, do roku 1935. Po ňom už žiaden farár nepôsobil vo farnosti dlhšie ako desať rokov.

Boli to: Stanislav Smida (správca 1935), Viliam Weiss (1935 – 1941), Ignác Leporis (1941 – 1946), Adalbert (Vojtech) Felix (1946 – 1954), Albín Hrmo (1954 – 1961), Štefan Dobrovodský (1961 – 1965), Anton Šimunek (1965 – 1970), Štefan Táska (1970 – 1973), Ľudovít Šimončík (1973 – 1982), Štefan Topor (1983 – 1986), Stanislav Grešša (1986 – 1989), Róbert Krajčík (1989 – 1990), Jozef Gallovič (1991 – 1992), Ján Holbík (1992 – 1995), Ján Puchala (1995 – 2002), Ondrej Cebo (2002 – 2007), Jaroslav Kadlec (2007 – 2008), Imrich Kováč (2008 – 2009), Viktor Kraus (od roku 2009).