Matej Korvín daroval 21. augusta 1489 svojmu jedinému synovi Jánovi bojnický hrad, ku ktorému patrili mestá Bojnice, Prievidza a Nemecké Pravno ako aj všetky nasledujúce dediny a majetky: Tužina, Gajdel, Cach, Nedožery, Brezany, Dubnica, Necpaly, Koš, Malá Lehota, Veľká Lehota, Chrenovec, Brusno, Jalovec, Morovno, Ráztočno, Handlová a tiež colné miesta v Ráztočne a Nedožeroch. (MOL DL 37667)

Pri odovzdávaní bojnických majetkov Jánovi Korvínovi boli prítomní susedia: Ján Majténi zo Sivého Kameňa, Štefan z Diviak, Peter Jančor z Leloviec, Michal a Štefan z Kostolian, Ladislav Močúz z Laskára, Štefan z Chalmovej, Ján z Pravenca a Bošian, Gregor z Pažite. Majténiovcom okrem hradu Sivý kameň patrili dediny: Podhradie, Štefanova Lehota, Papova Lehota, Nováky, Sebedražie (okrem uvedených aj Čereňany, Bystričany, Horná Ves, Malé Uherce a Radobica).

Cigeľ alebo Lúčku, ktorá pôvodne patrila tiež pod Sivý Kameň, mala vo vlastníctve starobylá slovenská šľachtická rodina z južnej časti nitrianskej župy – od Rišňoviec, Sasinkova, Alekšiniec a tiež z Tržmela pri Komjaticiach. V blízkom okolí Cigľa nemali žiaden iný majetok, kúriu mali v Rišňovciach a niekoľkorát takmer o Cigeľ prišli. Žigmund Luxemburský kvôli zrade zbavil žijúcich mužských majiteľov Cigľa všetkého majetku a o čosi neskôr kráľ Korvín daroval Cigeľ Kostolániovcom. Juraj Polykarpus a Michal Kostoľanskí Cigeľ nedostali, kvôli oprávneným protestom žijúcich dedičných majiteľov Cigľa. Ján Rišňovský krátko nato Cigeľ zálohoval Majténiovcom, ale jeho syn, Ondrej Rišňovský, si na súdoch vlastníctvo polovice dediny obhájil a za druhú polovicu Majténiovcom zaplatil. Vďaka takýmto súdnym sporom máme z daného obdobia v archívoch zachovaných mnoho listín, z ktorých môžeme aj po viac ako štyristo rokoch zistiť rodinné vzťahy, mená obyvateľov Cigľa, doložená je existencia obecného vodného mlyna a vodnej píly na drevo, poznáme rozlohu chotára, vieme, že v jednom potoku chytali pstruhy, že v tzv. Čiernom lese rúbali stromy na stavebné drevo, šindle a podobne...

Nasledujúce obdobie protitureckých bojov, prechodu obyvateľstva na evanjelickú vieru a potom späť ku katolíckej, nástupu Habsburgovcov na kráľovský trón, už tak podrobne zdokumentované nemáme. Ale napríklad z urbára bojnického hradu z roku 1614 vieme, že od čias Thurzovcov patrila bojnickému hradu polovica Cigľa a podľa urbára z roku 1726 po odchode Sándorovcov už celý Cigeľ patrí Pálfiovcom na bojnickom hrade. Okolo roku 1600 patrili cigeľskí katolíci do ostrihomského arcibiskupstva, do bojnického dištriktu, pod farnosť v Gajdeli, spolu s Gajdeľom, Sebedražím, Hradcom, Veľkou a Malou Lehotou, Necpalami. Prinajmenšom od roku 1613 máme predpokladanú existenciu dreveného kostola v Cigli. V roku 1660 grófka Khuen-Belassy odňala kostol v Cigli evanjelikom a presvedčila všetkých obyvateľov prejsť na katolícku vieru, tak ako Sebedražie, Koš, Prievidza a takmer celé široké územie, okrem časti Zemianskych Kostolian. V roku 1762 dali Pálfiovci v Cigli postaviť kamenný kostol, približne od 1788 je Cigeľ filiálkou sebedražskej rímskokatolíckej farnosti sv. Barbory.

Asi máloktorá osada na Slovensku bola tak ako CIgeľ počas stáročnej histórie postupne v správe troch hradov: Cigeľ (Lúčna) bol najskôr v prievidzskom hradnom obvode, potom krátko patril pod hrad Sivý Kameň, po približne dvesto rokoch samostatnosti sa dostal do správy Bojníc.