Po moháčskej bitke v roku 1526, kde zahynul aj vtedajší uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský, sa veľká časť Uhorska dostala na približne 150 rokov pod nadvládu Turkov. Bojnice s okolím vlastnili po smrti Mateja Korvína chorvátski šľachtici, pochádzajúci zo Zapolje, no protikráľ Jána Zápoľského – Ferdinand Habsburský v roku 1527 Bojnice dobyl, vytlačil Zápoľského až na územie dnešného východného Slovenska a zveril Bojnice Thurzovcom. Stanislav Thurzo vybudoval v Bojniciach pevný hrad, ale ani ten nemohol zabrániť plienenie zúrivých tureckých jednotiek, podporujúcich Jána Zápoľského. Koncom roku 1530 sa Turci rozhodli napadnúť naše územie, patriace Ferdinandovi, .

 „Belehradský beg Mehmed prikázal svojmu dôstojníkovi, Amuratovi, vypraviť sa s hercegovinskými jednotkami na Bojnice, o ktorých sa dozvedel, že po úteku obyvateľov sú bez ochrany a prázdne. Toto mestečko je tiež preslávené a povestné kúpeľmi, i tým, že tu pramení rieka Nitra. Amurat ich takisto podpálil. Dozvedel sa, že obyvatelia zahnali zo strachu pred nepriateľom množstvo drobného i veľkého dobytka do okolitých hôr. Keď mu tamojší obyvatelia, ktorí boli medzi zajatcami, označili miesta, kde je dobytok, vypátral ho a zmocnil sa ho. Strašnejšie bolo, že sa toto stalo okolo sviatkov narodenia Pána a Boha nášho, ktoré tu ľud podľa zaužívaných zvykov s radosťou a hostinami slávieval, a teraz sa všetko nečakane zmenilo na žiaľ a slzy, čo na nich ešte väčšmi doľahlo. Turci po viac ako 15-dnovom beztrestnom potulovaní a vyčíňaní a ničení všetkého, čo im prišlo do cesty, odohnali so sebou veľké stáda dobytka, odvliekli približne desaťtisíc zajatcov a preplnení a obohatení korisťou vrátili sa do Pešti ku svojim jednotkám, ktoré tam pred nájazdom ponechali...“ (Mikuláš Ištvanfi, 1538-1615, Dejiny uhorského kráľovstva)

Na Vianoce 1530 bola naša obec napadnutá tureckými vojskami, ktoré kruto plienili na území hornej Nitry. Obyvateľov našej osady Czygel alebo Chygel ináč nazývanej Lúčna, pravdepodobne postihol ťažký údel, môžeme si len domýšľať, kde skončili Cigeľčania Juraj Puškár, Urban Fulko, Tomáš Škula, Pavol Korytár, Mikuláš Krauský, Tomáš Krauský, Gašpar a Juraj Košovci, Gašpar Biedny, Štefan Biedny, Juraj Šulc, Ján Hanušovič, Mikuláš Varga, Mikuláš Oláh a ďalší... (spomínaní v MOL DL 75756 a iných konkrétnych listinách). Na našom území, medzi Sivým Kameňom, Novákmi, Prievidzou, Bojnicami a Handlovou sa určite často odohrávali bitky uhorských, chorvátskych a tureckých vojsk, o čom svedčia mnohé chotárne názvy (Šabľovo, Zátiny, Chorvatice, Turecká cesta, Obranná hora a iné) a svedčia i dodnes zachované historky (napríklad o Jančekovej skale), podávané ústnym podaním a zapísané v našej obecnej kronike a aj na našich stránkach. Podobne, ako je to v prípade lokality Chorvatice, aj o lokalitách Šabľovo a Turecká cesta sa tradujú príbehy o Turkoch.