4. decembra má meniny Barbora. Svätá Barbora je uctievaná ako svätá patrónka baníkov, delostrelcov, stavbárov, architektov a matematikov i ďalších povolaní, rovnako ako ochrankyňa proti smrti bleskom v časoch búrok a požiarov. Je tiež patrónom farského kostola našej susednej dediny Sebedražie, Erbom obce Sebedražie je svätá Barbora, korunovaná so zlatým kalichom a hostiou v pravej ruke a so strieborným mečom v ľavej ruke. Barbora je i dnes v Cigli obľúbené krstné meno. Pri príležitosti sviatku sv. Barbory prinášam v roku 650. výročia prvej písomnej zmnienky o Lúčnej - Lúčke - Cigli výňatky  z rozsiahlejšieho textu o osudoch našej dediny, ako sú zaznamenané v rôznych stredovekých latinských textoch . Totiž jedna Barbora – tá ktorá porodila Jánovi z Rišňoviec jediného syna Ondreja, mala pre históriu v Cigli dosť veľký význam. Verím, že čitateľov zaujme a povzbudí sa zaujímať o našu históriu a prieniky našich dejín s dejinami iných kútov nitrianskej, tekovskej či iných žúp Slovenska. Poznávanie histórie nám všeličo objasní, na druhej strane sa možno niektoré okolnosti nikdy nedozvieme.

Osada Lúčna bola kráľom Ľudovítom Veľkým z Anjou darovaná od roku 1362 do súkromného a dedičného vlastníctva dvom príbuzným – Petrovi a Leustachovi. Petrova rodina žila v Lúčke a Leustachova rodina sa najprv o Lúčku nezaujímala. Až po smrti Leustacha i Petra, o tridsať rokov neskôr (1397), si darované a zdedené majetky v Lúčke prevzali Leustachovi. Dve polovice Lúčky sa rozdelili na štvrtiny: na Petrovej polovici boli Peter a Beňadik, na Leustachovej Michal a Ladislav (ďalší Leustachov syn Ján umrel mladý a dcéra Margaréta sa vydala do Tržmela.

Ladislav z Cigľa bol v kráľovských službách, spomína sa aj v listinách týkajúcich sa Lipníka, Handlovej a širšieho okolia. V jednej listine (MOL DF 254628) z roku 1416 o Handlovej (Hennellova Lehota) vymenúvajú členov rodiny Petra Leykesa – deti a manželku Ozanu. Podľa tejto alebo inej Ozany pravdepodobne pochádza pomenovanie Ozanineje vŕšok, na ktorom stojí cigeľský kostol. Prísažní kráľovi služobníci sú tu: Beznák, Briccius, Ladislav z Cigľa a Tomáš Kerek z Lipníka. V júni 1415 prešla Ladislavova štvrtina Lúčky „dohodou a z rodinnej lásky“ na štyri deti Margaréty, ktorá vtedy žila v Tržmeli s manželom Mikulášom (Demeter, Anton, Ladislav a Uršula). Listina je dokladom o premene názvu osady. Píše sa v nej o Cigli, ďalším menom Lúčka („Cygly alio nomine Luchka“).

Muži týchto dvoch zakladateľských rodín (Ladislavovi synovia Štefan, Lešták a Tomáš, Michalov syn Tomáš a Beňadikovi synovia Michal a Vavrinec), z ktorých viacerí boli v kráľovských službách, sa však okolo roku 1430 previnili proti kráľovi Žigmundovi Luxemburskému, pravdepodobne podporou husitských myšlienok, možno aj účasťou v hustiských „spanilých jazdách“. Doplatili na to, pretože Žigmund kruto postihoval svojich odporcov, naopak štedro obdarovával svojich prívržencov. Známemu husitovi Petrovi Kerekovi vzal osadu Lipník, kráľ Žigmund vzal majetky v Cigli našim Petrovcom i Leustachovcom. Naopak, za zásluhy v bojoch v roku 1434 Žigmund daroval Sivý kameň i s príslušenstvom Gregorovi, prvému z Majténiovcov na Sivom Kameni.

Kráľ Matej Korvín daroval Cigeľ Kostolániovcom (aj slávnemu Jurajovi Polykarpusovi), lenže proti tomu sa ohradili Margarétine deti z Tržmela (Demeter, Anton, Ladislav a Uršula) a koncom pätnásteho storočia si vymohli nároky na Cigeľ, keď zabránili Kostolániovcom ujať sa majetku v Cigli. Margarétina vnučka Barbora z Tržmela, dnes už zaniknutej dediny pri Komjaticiach) porodila Jánovi Rišňovskému jediného syna Ondreja. Ondrej Rišňovský spolu so svojím bratrancom, právnikom Krištofom Šuranským, dali v nepokojnom období do poriadku majetkové pomery vlastníkov Cigľa, súdili sa kvôli nepovolenej ťažbe dreva v našich lesoch, vypracovali odhad polovice majetku Cigľa, patriacej nitrianskej kapitule. V spore o nepovolenej ťažbe dreva v tzv. Čiernom lese sa v listinách z roku 1518 zachovali mená poddaných obyvateľov Cigľa – Urban Fulko, Juraj Puškár, Tomáš Škula, Klement Pinka...

Začiatkom šestnásteho storočia sa Majténiovci sporili s Rišňovskými o polovicu Cigľa, ktorú im údajne zálohoval Ján Rišňovský, ale nezískali ju a nakoniec sa táto druhá polovica Cigľa dostala do správy bojnického hradu. V urbári bojnického hradu z roku 1614 sa vymenúvajú Cigeľčania: richtár Ján Cmarko, sedliaci Juraj Rajskof, Michal Gajdoš, Pavol Mikulášovič, Imrich Krman, Pavol Beňadik, Juraj Chalmovský, Martin Urban, Ondrej Zaťko a nájomcovia Gregor Pavol, Martin Doboš, Ivan Doboš, Andrej Stráňovský, Ján Krekáč, Baltazár Kremnický.

Po vymretí rodu Rišňovských sa vydajom Ondrejovej prapravnučky Alžbety Balogovej za nitrianskeho podžupana Ladislava Šándora zo Slávnice v jednej polovici Cigľa usídlili tri šándorovské deti – Adam, Michal a Anna. Koncom evanjelického obdobia hornej Nitry (trvalo vyše sto rokov, do roku 1660) Šándorovci z Cigľa odišli a obe polovice našej dediny sa spojili v majetku Pálfiovcov z bojnického hradu.