Sopky Vtáčnika

 Nachádzame sa v Hornonitrianskej kotline, čo je vnútrohorská priehbina, vyplnená paleogénnymi a neogénnymi morskými, sladkovodnými a vulkanickými usadeninami, štvrtohornými riečnymi terasami a náplavovými kužeľmi na svahoch Vtáčnika. Vtáčnik sa sformoval v treťohorách, v pobrežnej zóne vtedajšieho mora (na hornej Nitre boli z tohto obdobia nájdené početné skameneliny rýb, zuby žralokov, dierkovce, numulity v Bojniciach a inde). Prvotný kužeľovitý tvar sopky Vtáčnik počas miliónov rokov rozrušili pohyby zemskej kôry a erózia. Búrlivú sopečnú minulosť nášho územia dokladujú výrazné krajinotvorné prvky – zlomové a vyčnievajúce andezitové skalnaté útvary, lávové prúdy andezitov, kamenné polia a skupiny sopečných kameňov, na mnohých miestach nachádzame aj horniny vzniknuté usadzovaním častíc sopečných kameňov.

Uhlie

Po upokojení vulkanickej činnosti sa v priehlbinách a na okrajoch vznikajúcich horstiev Vtáčnika postupom času vytvorila úrodná pôda a začala rásť bujná vegetácia. Boli to predovšetkým vždyzelené stromy a kry, ktoré vytvárali rozsiahle lesné plochy – tisovec, cypruštek, ginko a v menšej miere aj javor, dub, buk, jelša. Okrem bohatstva hornín, vodných tokov a lesných porastov na povrchu je pod naším chotárom uložené celoslovensky významné bohatstvo – zásoby hnedého uhlia. V hnedouhoľných slojoch sa v mnohých prípadoch zachovali rôzne úlomky uhľotvorných drevín a rastlín. Uhoľné sloje vznikli fosilizáciou rastlinnej hmoty uloženej pod nánosmi hornín. V handlovskom uhoľnom ložisku, časť Cigeľ bola pôvodná hrúbka rastlinnej masy 27 – 43 metrov. Uhľotvornú sedimentáciu vystriedala iná a a v celej oblasti Hornonitrianskej kotliny vzniklo jazero, na dne ktorého sa usadzovali íly. Uhlie sa vytváralo komplikovanými a dlhodobými chemickými a fyzikálnymi procesmi, pričom došlo ku približne tretinovému stlačeniu pôvodnej vrstvy rastlinnej masy na dnešnú uhoľnú vrstvu. Tektonický vývoj rozrušil zuhoľnatenú vrstvu na tektonické kryhy rôznych rozmerov a aj v rámci jednotlivých krýh sú zlomy a posuny. V rámci tektonického vývoja v Cigli sú v horninovom prostredí známe tri etapy – preduhoľné, uhoľné a pouhoľné tektonické porušenia územia.

Vodné toky

Našou obcou zo severozápadného úbočia Vtáčnika steká potok Ciglianka (kedysi sa tok nazýval Lúčna, neskôr Cigeľ), ktorá je najvodnatejším prítokom Handlovky (v niektorých historických mapách označená ako Preuge, rieka Prievidza alebo rieka Handlová). Ciglianka sa na dolnom konci obce spája sa s nepomenovaným potokom z doliny Uhlíšť, preteká Sebedražím a Košom, vlieva sa do Handlovky medzi obcami Koš a Laskár, pod obcou Koš sa vzápätí Handlovka stáva ľavostranným prítokom starodávnej rieky Nitra (Neutra, Nitrava, Veľká Nitra). Z Nitrickej doliny od Diviak priteká do Nitry z pravej strany Nitrica (Malá Nitra, Bystrica, Belanka). Vzdialenosť od prameňa Belanky a od prameňa Nitry po ich spoločný sútok je približne rovnaká, preto sa niekedy používal pre obe riečky spoločný názov – Nitra: Malá a Veľká.