Vlastivedný slovník obcí na Slovensku z roku 1978 uvádza, že obec Cigeľ získal v roku 1362 Peter zo Šútoviec a po vymretí jeho rodu pripadla obec Rišňovským. Výsledkom štúdia novopublikovaných originálov kráľovských, rodových a župných stredovekých listín môžeme tieto údaje spresniť a opraviť.

Prvá písomná zmienka o našej obci a jej odpisy sa nachádzajú v archívoch rodov Ghyczy, Majténi a Sándor-Metternich. Najcennejšia listina, zachovaná v originále z 11. septembra 1362 sa nachádza v archíve rodu Sándor-Metternich a v nej je zaznamenané, že usadlosť alebo územie Sivého Kameňa s názvom Lúčna dostali darom od kráľa Ľudovíta Veľkého bratranci Peter a Stacho (Pethew a Leustachy). Ich otcovia – Demeter zo Šútoviec a Pavol z Tržmelu pochádzali pravdepodobne z jednej vetvy starobylého rodu Hont-poznanovcov, ktorá mala majetky nielen na hornej Nitre ale aj na iných miestach Nitrianskej župy, predovšetkým v sídelnom území zvanom Sek, okolo Komjatíc a Šurian, južne od Nitry.

Petrova manželka Ilona bola z diviackovského rodu, dcéra Štefana z Diviackej Novej Vsi, už pred rokom 1373 ovdovela, so synmi Petrom a Beňadikom. Nitrianska kapitula a diviackovské (rudnajovské, novoveskovské, bošanskovské a majténiovské) archívy nezapísali Stachovo vlastníczvo ale iiba vlastníctvo Petrovo a preto sa Stacho (Leustachius), po Petrovej smrti, o takmer tridsať rokov neskôr (1389 a 1391) rovnako ako jeho najstarší syn Ján (zomrel v roku 1395) v mene nebohého otca museli na súdoch uchádzať o svoju polovicu darovaného majetku v Lučnej – už nazývanej Lúčka.

Listinou z roku 1396 kráľ Žigmund listinou potvrdzuje polovicu Luchky synom Leustachiusa – Ladislavovi a Michalovi (95546). Rodiny sa rozrastali, majetky sa delili a tak sa v roku 1415 Stachove (Ladislav, Michal a Margaréta) deti dohodli o prevode svojich podielov vlastníctva osady Cygly (Lúčka) na Margarétu, Leustachiovu dcéru. Navyše, Ladislav z Cigľa (Cigli) sa akými zločinom previnil proti kráľovi a preto prišiel o všetky hnuteľné i nehnuteľné majetky, spolu so svojimi synmi Štefanom, Leštákom a aTomášom, doplatil na to aj jeho brat Michal so synom Tomášom a synovia Beňadika - Michal a Vavrinec. Jedna polovica Cigľa sa teda vrátila späť do kráľovského vlastníctva.

Druhá polovica vlastníctva Lučnej, Lučky, Cigľa po úplne prvých zdokladovaných majiteľoch - Petrovi a Stachovi, prešla v roku 1416 na Stachovu dcéru Margarétu s jej mužom Mikulášom z Tržmela a neskôr na syna Demetera (mali ešte aj Antona, Ladislava a Uršulu). Po Demeterovej dcére, Stachovej pravnučke Barbore, ktorá porodila Jánovi z Rišňoviec pri Hlohovci jediného syna, Ondreja, pripadla polovica obce Cigeľ tomuto Ondrejovi Rišňovskému. Kvôli ukončeniu sporov a ujasneniu majetkových vzťahov chcel kráľ Cigeľ darovať Kostolániovcom, nárokovali si ho aj Majténiovci, ale Ondrej Rišňovský, s pomocou svojho príbuzného, právnika Krištofa Šuranského dokázali obhájiť svoju polovicu a nakoniec získať aj druhú polovicu Cigľa pre seba a svojich potomkov. Cigeľ sa dostal do vlastníctva rodu Rišnovských.

Počas popísaného obdobia sa dostal Cigeľ z majetku hradu Sivý Kameň najprv do vlastníctva Petra a Stacha, ich detí a vnukov, až nakoniec sa zaradil medzi obce patriace rodu Rišňovských (Rišňovce, Tržmel, Sasinkovo, Trhovište, Otrokovce, Alekšince). Vďaka zachovaným listinám z obdobia kraľovania Anjouovcov a cisára Žigmunda Luxemburgského (syna Karola IV.- ho) zo 14. a 15. storočia sme zaznamenali aj postupnný prechod z pôvodného názvu našej obce Lúčna (1362) alebo Lúčka (1389) na Cigeľ (Cigli, Cygly - 1415).