Občianske združenie Vrchvoda vám praje pokojné a veselé veľkonočné sviatky.

Veľký týždeň je významným obdobím cirkevného, rodinného i spoločenského roka, kedy si pripomíname čiastočne aj predkresťanské, slovanské zvyky vítania jari a uctievania Slnka, ale predovšetkým kresťanské tradície. 

Veľký piatok - deň umučenia a smrti Pána Ježiša Krista - je štátom uznávaným sviatkom (už aj na Kube!). Je najväčším sviatkom pre evanjelickú cirkev. Bolo obdobie, asi od 1530 až do roku 1660, kedy bol náš drevený kostolík sv. Matúša apoštola evanjelickým kostolom, Cigeľ bol filiálkou Prievidze a všetci v Cigli boli evanjelikmi tak ako ich vtedajšia vrchnosť: Turzovci, Šándorovci, Majténiovci...

Na Veľký piatok gazdinky vláčili plachty po cestách, aby im vraj kravy dobre dojili. Každý sa snažil zavčas rána umyť na potoku, že bude pekný. Gazdinky sa snažili zasiať mak, aby bola dobrá úroda. Na Veľký Piatok sa zvykli robiť pobožnosti krížovej cesty na kalváriách - na bojnickej, sučianskej alebo aj na kalvárii v Solke. V samotnom Cigli sme asi nikdy nemali krížovú cestu. Na Bielu sobotu kostolník rozviazal zvony (boli od štvrtka zaviazaené) a zvonil. Ľudia sa ponáhľali domov, aby bola celá rodina zdravá. Na Veľkonočnú nedeľu si každá rodina dávala posvätiť v kostole jedlá aby bola celá rodina zdravá. Večer zvykla byť dedinská zábava.

Na Veľkonočný pondelok chodili chlapci oblievať dievčatá vodou. Polievanie dievčat sa v Cigli ako aj inde dialo tak, že chlapci zobrali dievča a namočili do potoka Šibanie a polievanie je pozostatkom predkresťanských slovanských tradícií, kedy sme uctievali slnko, jar a plodnosť. Veľkonočné dni obdobie boli vlastne "solárnymi dňami". Na veľkonočných sviatkoch je príťažlivé a cenné, že sa ich našťastie ešte nepodarillo "amerikanizovať" tak ako napríklad vianočné sviatky.