Ondrej Rišňovský - majiteľ jednej polovice Cigľa, syn Jána z Dolných Rišňoviec a Barbory z Tržmela, odhadol v roku 1505 hodnotu druhej polovice nášho chotára, ktorá patrila nitrianskej župe a chcel ju získať Rafael Majténi zo Sivého Kameňa.

15. februára 1505 zapísal plochu 56 akrov polí a pastvín, 3 akre Červeného lesa, asi 100 akrov Čierneho lesa (tak sa v stredoveku označovali ihličnaté porasty), 7 obývaných nevoľníckych obydlí a jedno neobývané, 2 a štvrť prístreška. Prítomní boli František z Bošian, Peter z Diviakov, Ján z Močenka, Gregor a Matúš – poddaní Rafaela z Čerenian, sudca Ján z Koša, sudca Pavol z Cigľa, garbiar Mikuláš, nevoľník Rafaela zo Sivého Kameňa.

Lenže uvedený odhad sa Rafaelovi nepozdával a požadoval nový, lepší, presnejší. A tak o 3 roky neskôr, 8. februára 1508 nitrianska kapitula hlási kráľovi Vladislavovi II. Jagelonskému, že svätojurský a pezinský krajinský sudca Peter rozhodol o odhade majetku v chotári obce Cigeľ nasledovne:

Jedna časť Cigľa patrí Ondrejovi, synovi Jána Rišňovského a odhad druhej polovice požadoval Rafel Majténi zo Sivého Kameňa. Odhad urobil kráľov človek, Vincent z Budapešti, 25. januára 1508. Prítomní boli šľachtickí susedia a chotárnici: Pavol zo Šalgoviec, František z Bošian, Bernard a Osvald z Rudna, Ján z Kútov, tiež poddaní (v tom traja prísažníci) Jána Zápoľského. Polovica cigeľských majetkov obsahuje: pole na dĺžku 6 akrov a na šírku asi 56 akrov (kráľovskej miery), pastviny na dĺžku 3 akrov a pozdĺžne odhadom 16 akrov. Pokračovali na druhý deň, 26. januára urobili odhad Čierneho lesa, pozdĺžne 4, na šírku 22 a pol akra. Zapísali aj dva potoky, v jednom boli pstruhy (trutta), v druhom nie. Polovica mlyna (poháňa ho voda padajúca zhora na klapky z dosiek), 8 obydlí pre poddaných, 2 a štvrť prístreška (campestralia).

Listina z roku 1508 je mimoriadne zaujímavá. Potvrdzuje, že Rafael mal pravdu o neúplnosti prvého odhadu, lebo v prvom chýbal záznam o mlyne, potokoch.... Listina dokazuje, že už pred 500 rokmi bol v Cigli mlyn. A vedci z viacerých krajín sa o našu listinu zaujímajú kvôli unikátnemu záznamu údajov o ploche polí, pasienok a lesov – „terras arabiles in longitudine ad 6 jugera, in latitudine ad 56 jugera regalis mensurae, terram ... pascualem in longitudine ad 3 jugera, in latitudine ad 16 jugera regalis mensurae“. Ako máme rozumieť stredovekému vyjadreniu plochy lesov, polí alebo aj viníc – po dĺžke a po šírke v plošných jednotkách? Veď je to akoby sme dnes o rozlohe pozemku uviedli, že má na šírku x árov a na dĺžku y árov.