Hody sú tradičné slávnosti spojené s hostinou na počesť výročia posviacky kostola alebo na deň jeho patróna. Podľa obecnej kroniky sa v Cigli hodovalo už počas richtárovania Martina Nemčeka (začiatkom osemnásteho storočia). V septembri, na deň sv. Matúša apoštola a evanjelistu - patróna nášho kostola si miestni zemania Šándor, Madočáni a Géczy pozývali poddaných do kúrie, obdarovali ich a hostili pri muzike.

Typická slovenská hodová slávnosť trvala v minulosti podľa Encyklopédie ľudových zvykov aj viac dní. Bola to výročná udalosť, ktorá mala niekoľko častí: cirkevnú i svetskú, rodinnú i obecnú. Príprava hodov bola príležitosťou vyčistiť a upraviť kostol, ulice, domy i dvory. Deň pred hodmi prichádzali do obce kramári a komedianti. Deti mali možnosť zoznámiť sa s jarmočnou kultúrou. V jednotlivých domácnostiach sa pieklo, varilo, mládež pripravovala miesto pre muziku. Prvá polovica nedele patrila kostolu, druhá hostine a zábave. Večer sa väčšina cezpoľných hostí odobrala domov, ale mládež ostávala a nadväzovala známosti. Hody sú tiež výbornou príležitosťou na stretnutie príbuzných a rodákov. Povinnosť prísť na hody majú predovšetkým deti a súrodenci, ktorí bývajú mimo obce. Na hody sa obyčajne pozývajú i priatelia z vojenčiny a zo zamestnania.

Slávnosť patróna kostola a poďakovanie za plody zeme – bola v nedeľu 25. septembra pri sv. omši o 10.30 h. v kostole sv. Matúša v Cigli. Na krásnu výzdobu kostola boli použité rôzne plody, kvetiny, zeleň, drobné ovocie, zelenina, zrná...