Po smrti Pavla IV. Pálffyho sa ujala majetku jeho vdova Mária Františka, rodená grófka Khuen-Belassy. Usilovne pokračovala v začatom diele svojho manžela a všemožne podporovala rekatolizáciu hornej Nitry, ktorá asi sto rokov, počas vlády Thurzovcov bola protestantská. Grófka sa spojila s manželovým synovcom, nitrianskym biskupom Tomášom IV. Pálffym (1623-1679). Spoločne realizovali "rekatolizačnú" časť testamentu Pavla Pálffyho. V tejto časti testamentu Pálffy žiadal, aby sa z určených peňazí vybudoval v dedinách na jeho panstvách ročne aspoň jeden kostol.

 Kostol sv. Matúša apoštola v Cigli bol postavený v roku 1762 na mieste starého dreveného kostola pravdepodobne z 13. Storočia. V roku 1762 vlastnil Bojnický hrad Karol II. Pavol Engelbert Pálffy (1697-1774), preslávený aj dlhšími súdnymi spormi s Prievidzou, ktorej neuznal mestské privilégia, a aj jeho snahou o jej spoddajnenie, čo vyvrcholilo do povestnej Vzbury prievidzských žien na jar v roku 1771. Kostol v Cigli bol rekonštruovaný 1834 Františkom Alojzom Pálffym, renovovaný 1948 (kamenná veža), strecha opravená 1978, rozšírená sakristia – prístavba so samostatným vchodom 2004, kostol vymaľovaný 1980, 2004. Starý oltár, z roku 1613 je umiestnený vo farskej kaplnke v Bojniciach. Nový oôtár, venovaný rodinou Dionýza Schuhtancza je z roku 1949.