Slovenské slovo sihoť má rovnaký praslovanský pôvod ako v slovenčine slovná čeľaď sihla, sihlina s pôvodným významom „mokré miesto, močaristá lúka". Význam „porast na lúke, lúčny les" je druhotný podobne ako v slove luh(y) „lúčne lesy". V tomto význame (lesný porast, smrekový porast) presahuje slovo sihla aj na severnú ukrajinskú časť východných Karpát v huculskej oblasti (pórov. Hrinčenko, 1909).

Slová sihla, sihlina, sihliak geneticky nemajú nič spoločné s lat. silva, resp. rum. sihla „les", ako nesprávne podľa V. Šmilauera uviedol V. Machek (1968, s. 543). Valašské slovo silha vzniklo metatézou zo slovenského sihla. Apelatívum sihla, sihlina je na Slovensku bohato frekventované vo funkcii chotárnych názvov. Močaristé, bahnisté miesta neboli síce veľmi vhodné ako pozemky na zakladanie osád, no predsa sa vyskytujú. Stačí porovnať napr. názov Sihla v okrese Brezno nad Hronom (leží v pramennej oblasti Kamenistého potoka!), Sihelné na Orave (leží v doline Sihelnianskeho potoka!) (pórov. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1978). Sem patrí aj osada Cigeľ v doline potoka Ciglianka pri Prievidzi (v 14. storočí sa ešte nazýva Lúčka) a osada Cigeľka v doline potoka Olchovec na slovensko-poľskej hranici pri Bardejove.

Zmeny syg- > sig- > cig- ako svoreň > cvoreň, svrčok > cvrčok, sys-> sis- > cic-ka, ses- > cec-ok atď. Na slovensko-poľskej hranici zachovaný názov Cigeľka namiesto Ciheľka vplyvom poľštiny, pri Prievidzi Cigeľ namiesto Ciheľ poukazuje na vplyv nemčiny alebo maďarčiny. O poľský a maďarský vplyv ide aj pri sporadických podobách apelatíva sigot namiesto sihot. So slovami sihoť 1. vlhké miesto, lúka, 2. ostrov, sihla 1. vlhké miesto, lúka, 2. porast, les na lúke je geneticky responzibilné sloveso síholiť, pršať, popŕchať, byť vlhko, hmlisto, sychravo". http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1984/6/sr1984-6-lq.pdf