Okolie Cigľa je mimoriadne obdarené prírodou, je tu množstvo dreva, vody, uhlia i kameňa. Bohatstvo cigeľského územia je výhodou, ale po stáročia bolo i dôvodom na spory a nie vždy prinášalo náležitý úžitok domácim - bohatli a ťažili z neho (aj neoprávnene) druhí . Napríklad o nelegálnej ťažbe dreva sú v archívoch záznamy aj spred vyše 500 rokov.

Koncom 15. storočia získava Cigeľ do držby rod Rečéniovcov. V 1480 mali spory o Cigeľ Ján Rechen-i, a potom aj jeho syn Andrej s pánmi Sivého hradu (Kešeloko) Rafaelom Maythen-i, neskôr jeho synmi Jánom a Štefanom Maythen-iovcami. V niektorých prípadoch sa sám Rechen-i alebo i obe strany spolu, Rechen-i aj Maythen-i sťažovali spolu na ďalších susedov. Neoprávnene ťažili dreva z lesa Čierna hora (Čierny les) Košania, ale aj poddaní zo Sebedražia, z Prievidze...

Nasledujúci záznam z archívov kráľa Ladislava II. a aj Nitrianskej kapitoly potvrdzuje naše tvrdenia, navyše sú v ňom uvedené mená niekoľkých stredovekých obyvateľov Cigľa (pozri DL68168, DL75790, DL75791 online na www.arcanum.hu/mol ):

Andrej z Rišňoviec (A. Rečéni) sa 14. júla 1518 sťažoval kráľovi Ladislavovi II. na Juraja Zápoľského a Vavrinca Trenčínskeho zo Záblatia. Bojnický kapitán Juraj Zápoľský poveril bojnického richtára Mikuláša Nykella a Martina Necpala, Vavrincovho príbuzného, aby zajali v mestečku Prievidza v pondelok pred sviatkom Všechsvätých jedného Gašpara a Juraja Puškára, poddaných sťažovateľa z osady Cigel (Chygel), inak Lúčna (Lwchna) a potom v piatok pred sviatkom biskupa Martina na prievidzskom voľnom trhu chytili poddaného sťažovateľa, Kelemena Pinku (Pynka) z Cigľa. Za rovnakých podmienok boli zajatí aj cigeľskí poddaní Urban Fulko (Fwlko), Juraj Puškár (Pwskar) a Tomáš Skula (Scwla). Vo všetkých troch prípadoch boli roľníci zadržaní ako záloha, až kým sa poddaní Juraja Zápoľského z osady Koš nevrátili z lesa Čierny les (Čierna hora) v Cigli, inak Lucna (Lwchna), ktorí tam neoprávnene ťažili drevo.