Komplikované vzťahy obyvateľov, združení a samospráv s úradmi a s podnikateľmi v obciach s kameňolomami, na Slovensku vôbec nie sú ojedinelým prípadom. V niečom sa na našu situáciu v Cigli podobajú, v niečom sú celkom odlišné. Informuje o tom rozhlas, televízia, časopisy, internet... Kameňolomu v Cigli sa venujú MY Hornonitrianske noviny (2009, 2011), Slovenský rozhlas, Regionálna televízia RTV Prievidza - Noviny 4. marca 2011, od 33. minúty, Slovenská televízia - Správy STV 14. marca 2011 od 15. minúty... Výber z článkov publikovaných na internete, mapuje stav a vývoj v niektorých z množstva obcí, kde majú tiež skúsenosti s kameňolomom: Beluša, Ladce, Beňatina, Jastrabá, Jelenec, Machulince, Opatovce, Nižný a Vyšný Klátov, Trstín, Žirany...

Beluša: O rozšírenie lomu nad Ladcami sa snažia Považské cementárne. Láka ich vyše 112 miliónov ton vápenca a slieňovitých hornín. Spoločnosť už požiadala o rozšírenie plochy dobývacieho priestoru o 30 hektárov lesa v katastri obce Beluša. Belušania sa o zámere cementární dozvedeli až z médií. Časť obyvateľov založila občianske združenie Naša Beluša, ktoré sa snaží o spomalenie schvaľovania ťažby na vrchu Butkov nad Belušskými Slatinami. Rozšírením ťažby by sa „ zvýšila prašnosť, zhoršilo by sa prostredie pre alergikov v našej obci a znehodnotila celá oblasť využívaná na turistický ruch," uvádza združenie na svojej stránke. Banský úrad vlani rozhodol o prvom kroku na povolenie ťažby, o rozšírení chráneného ložiskového územia. Starosta Beluše, Vladimír Vadrna, podpísal súhlasné stanovisko obce.

 Beňatina: Obyvatelia prihraničných obcí na slovensko-ukrajinskej hranici trávia horúce letné dni na netradičnom mieste. Slnia sa a kúpu v bývalom kameňolome pri obci Beňatina v okrese Sobrance. Neťaží sa v ňom už vyše štyroch rokov. Po tom, čo kameňolom zaplavila spodná voda, sa tu vo veľkom začali kúpať obyvatelia prihraničných obcí. Ľudia ho vyhľadávajú najmä kvôli čistej priezračnej vode.

 Jastrabá: Spoločnosť, ktorá chcela pri Kremnici ťažiť andezit, sa rozhodla namiesto kameňolomu vybudovať danieliu zvernicu. Reagovala tak na protesty miestnych obyvateľov, ktorí ťažbu v minulosti opakovane odmietali. Kameňolom odmietli v referende už koncom minulého roka. Dôvodili nezvratným zásahom do prírodnej scenérie, prašnosťou a hlukom. Obávali sa tiež, že banská činnosť by im mohla ohroziť zdroj pitnej vody. "Ľudia boli proti ťažbe, pretože by vážne zasiahla do životného prostredia aj do ich života," povedal starosta Jastrabej Vojtech Sklenár. Vysokokvalitný andezit v lokalite Ostrá hora plánovala ťažiť spoločnosť Maseva Gas. Jej konateľ potvrdil, že dôvodom odstúpenia od tohto zámeru bol odpor ľudí. "Uvedomili sme si, že nemá zmysel ísť hlavou proti múru a postaviť proti sebe celú obec. V poslednom období sme preto prehodnotili svoj pôvodný zámer a rozhodli sme sa, že na tomto našom pozemku s rozlohou takmer 500-tisíc štvorcových metrov vybudujeme danieliu zvernicu," vysvetlil. Spoločnosť chce zvernicu založiť prioritne pre chov lesnej zveri a následne ju ekonomicky využiť v podobe turizmu aj poľovníctva. Jastrabčanom lesná zver na rozdiel od kameňolomu neprekáža. Z hľadiska životného prostredia je to pre nich prijateľná alternatíva. Obec vo zvernici vidí prínos pre rozvoj cestovného ruchu a mieni sa do projektu zapojiť.

Jelenec: Všetko sa spustilo v marci minulého roka, keď sa prostredníctvom miestneho rozhlasu dozvedeli, že do obce príde podnikateľ, ktorý tu verejne odprezentuje zámer svojej podnikateľskej činnosti. „Je to hotová katastrofa!“ prihovorila sa na ulici pod kameňolomom sedemdesiatročná pani, ktorá si pamätá časy, keď ťažba v lome fungovala naplno. Hoci s ťažbou kremenca pôvodne poslanci Jelenca so starostom súhlasili, petícia občanov ich prinútila pôvodný súhlas zmeniť na nesúhlas. Napriek tomu firma verí, že s ťažbou čoskoro začne. „Všetky podstatné veci vrátane prístupovej cesty máme pripravené,“ skonštatoval riaditeľ spoločnosti.. Banský úrad vydáva kladné rozhodnutia v prospech ťažby, akoby jej obnova bola prvoradým záujmom. Obyvatelia, naopak, dúfajú, že ťažbe zabránia. Domnievali sme sa, že ochrana prírody patrí k prioritám súčasnosti, no mýlili sme sa „Zaujímavé je, že tam ťažbu povolili, hoci je verejným tajomstvom, že sa v lome nachádza čierna skládka. Kde je teraz úrad životného prostredia? Ako je možné, že toto nikoho nezaujíma? Úrady asi vidia len to, čo chcú.“

Nižný Klátov: Klátovčania spísali petíciu pre obec i banský úrad za zrušenie ťažby a prechodu nákladiakov z kameňolomu. „Prach, hukot ťažkých strojov, triedičky štrku, 50 až 70 nákladných vozidiel denne znečisťuje a devastuje cesty, naše príbytky a životné prostredie a zhoršuje kvalitu života," zdôvodňujú v petícii. Podpísalo ju už takmer 90 percent z asi 600 dospelých obyvateľov. Vadí im i nebezpečná jazda veľkých vozidiel centrom obce bez chodníkov, otrasy, vibrácie, odstrely v lome, aj niekedy nezakryté nákladiaky, z ktorých neraz padajú kamene. Starostka zdôvodňuje, že situácia bola neúnosná, tak koncom minulého roka osadili na miestne komunikácie v správe obce ako jediný prístup firmy ku kameňolomu zákazové značky pre autá nad 12,5 tony. Podľa starostky ešte pred 5 rokmi podmienil N. Klátov súhlas firme s ťažbou čo najskorším odklonením dopravy. Krušgeo.sk reaguje, že ich brzdil Slovenský pozemkový fond, ale riešia to a so vzťahom k nehnuteľnostiam pod chystanou cestou nemajú problém. Ministerstvo životného prostredia v stanovisku v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) odporúča podmieniť banské povolenie vybudovaním veľkého obchvatu úplne mimo zastavané územia až po najbližšiu vyhovujúcu cestu II. triedy (po križovatku Šaca, od kameňolomu asi 8 km). To isté chce Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice-okolie, Okresný dopravný inšpektorát Košice-okolie a ďalšie obce. N. Klátov žiada banský úrad, aby nepovolil už žiadnu ťažbu, kým nebude veľký obchvat.

Trstín:. Kameňolom prevádzkuje spoločnosť ALAS Slovakia s.r.o., dolomit v ňom je však už takmer vyťažený, preto chcú územie ťažby posunúť ďalej smerom na sever. Obec Trstín je proti rozšíreniu ťažby, ale ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR dalo zelenú rozšíreniu kameňolomu v Trstíne. Podľa starostky Marty Genčúrovej však takéto stanovisko ministerstva očakávali, všetky dotknuté orgány a inštitúcie sa totiž vyjadrili kladne. Konečné slovo bude mať až obvodný banský úrad, ktorý je povoľovacím orgánom ďalšej ťažby. Proti rozšíreniu kameňolomu ostro vystupujú miestni obyvatelia. V minulosti dokonca spísali petíciu, pod ktorú sa podpísalo viac ako 400 ľudí. Najradšej by boli, keby sa v ich obci neťažilo vôbec, pričom sa odvolávajú na vysokú prašnosť, hluk, praskajúce domy, ale aj zvýšenú nákladnú dopravu. Spoločnosť ALAS argumentuje tým, že do ekologizácie ťažobného procesu investovali nemalé prostriedky. Pred tromi rokmi nainštalovali odprašovacie zariadenie, prístupovú cestu vyasfaltovali a v jarných a letných mesiacoch ju kropia. Zrušili tiež nočné a víkendové zmeny, robia sa len výnimočne.

Žirany: Spoločnosť, ktorá v kameňolome v obci Žirany, neďaleko cesty Nitra – Zvolen ťaží kameň, potvrdila, že v tomto roku (2010) ho už odviezla asi 300-tisíc ton. Starosta Zsebi tvrdí, že ťažba by mala vzrásť až na 400-tisíc ton. "Štúdia vplyvu kameňolomu na životné prostredie, ktorá by to mohla povoliť, však neexistuje. Takže teraz by sa malo ťažiť len tých 70- až 90-tisíc ton,“ dodal. Obáva sa, že aj keď sa štúdia vypracuje, vysoké výkony kameňolomu sa budú legalizovať. "A problémy s tým spojené už nebudú potom nikoho zaujímať,“ lebo R1 bude dokončená. Obecné zastupiteľstvo Žiran požiadalo Dopravex o vybudovanie asfaltovej cesty ku kameňolomu . Odpoveď firmy zatiaľ nemá. "Ak to neurobí, nedáme povolenie na oficiálne rozšírenie ťažby,“ zdôraznil Zsebi.