Organizátori z našej dediny všetkých pozývajú v sobotu 13. februára 2010 na fašiangový sprievod a všetci sú vítaní... Pripomínajme si starodávne zvyky Cigeľčanov, potešme sa a zabavme v spoločnosti priateľov, susedov, príbuzných... Večer bude zábava a okolo 23.00 hodine sa bude pochovávať basa (aj s programom). Viac o fašiangoch v Cigli a aj všeobecne si môžete prečítať v nasledujúcich riadkoch...

Podľa obecnej cigeľskej  kroniky:

• Druhého februára sa svätili Hromnice, kedy si veriaci dávali svätiť sviečky, ktoré používali počas roka pri pohromách. Verili, že kde takáto sviečka horí, tam neudrie blesk.
• Počas fašiangov sa ľudia stránili vo večerných hodinách chodiť po dedine, lebo že vraj diabol má nastavané sídla.
• Na fašiangy chodili po domoch pastier, hlásnik, hájnik a kováč s ražňom, na ktorý im dávali slaninu. Kto vraj nedá na ražeň, nebude mať šťastia a hlavne že mu nenarastú konope.
• Ženy sa stránili cez fašiangy šitia, pretože sa im budú po celý rok zbierať prsty

Fašiangy

Máte už vymyslenú karnevalovú masku? Najvyšší čas, veď fašiangy sú tu a s nimi obdobie radovánok, hodovania a neviazanej zábavy. V tieto dni máte právo správať sa celkom uvoľnene.  Fašiangmi nazývame obdobie od Troch kráľov, teda od 6. januára, až do polnoci pred škaredou - Popolcovou stredou. Potom nasleduje štyridsaťdňový pôst až do Veľkého piatka. Zaviedla ho koncom 4. storočia kresťanská cirkev. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou.

Popolcová streda

Popolcová streda je prvým dňom pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na štyridsiaty deň pred Veľkou nocou. Do týchto štyridsiatich dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení. V nasledujúcich rokoch pripadne Popolcová streda na:

• 2010 - 17. februára
• 2011 - 9. marca
• 2012 - 22. februára
• 2013 - 13. februára
• 2014 - 5. marca

Vo fašiangovom období bolo na hospodárstve relatívne menej práce. Počas fašiangov sa organizovali zabíjačky, zábavy a robievalo sa veľa svadieb. Ľudia sa obliekali do masiek, ktoré mali okrem zábavy aj ochranný význam a mali chrániť pred negatívnymi silami, zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat. Posledné tri dni boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Fašiang sa končil pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy. Tradičným jedlom tohto obdobia bolo obradové pečivo - fánky, smažené šišky, slanina s klobásou a huspenina. „Po období úžasného bujarého veselia nasledovala skromnosť, teda pôst.

Fašiangové sprievody 

Fašiangy sú oslavy veľmi divoké. Sú to typické poslnovratové oslavy, ľudia očakávali, že sa skončí zima a príde jar. Na vidieku boli najviac oceňované fašiangové sprievody alebo procesie, ktoré sa vyznačujú tým, že ľudia sú v nich v maskách, predovšetkým napodobňujúcich zvieratá. Najslávnejšia maska na Slovensku je turoň. Jeho pôvod je zrejme od pratura, predchodcu dobytka. So slovom ‚tur' súvisí aj názov Turíce, čo je ďalšia slávnosť. Turoň je vlastne býk alebo vôl. Väčšinou ho preto robia dvaja, pričom stoja na sebe, aby bol turoň vyšší. Má vyplazený jazyk, rohy a je symbolom zdravia, vitality, plodnosti. To je vrchol fašiangového sprievodu, je to najtypickejšia maska. Zaujímavé je - bolo to tak historicky a je to tak na vidieku niekde dodnes - že ľudia sa oblečú do opaku toho, čím sú. Čiže typické je, že ženy sa prezliekajú za mužov a muži za ženy, a podobne.

 Hromnice

Najzaujímavejší moment, sviatok v období fašiangov, sú Hromnice .To je druhý február. Fašiangy sa končievajú koncom februára alebo marca. Keďže Veľká noc je lunárny sviatok, teda pohyblivý, nepripadá vždy na rovnaký čas, tak aj vyvrcholenie fašiangov má posuvné hranice. A tie posledné dni majú byť najbujarejšie. Hromnice - je to sviatok ohňa. Východní Slovania nazývali tento sviatok‚ vstretenie', teda stretnutie, lebo je to ako švík zimy a leta. Na Slovensku je to jednoznačne Perúnov sviatok, keďže Perún je vládca ohňa, hromu a blesku. No a na Hromnice sa pálili sviečky a pália sa dodnes Sú to takzvané hromničné sviečky, ktoré majú viac funkcií. Keď ju pálite, robíte rituál na ochranu domu pred bleskom a hromom. Potom sa sviečka odkladá, nespáli sa celá, len sa nechá trochu odhorieť. Sviečok je viac a používajú sa potom, keď niekto umiera. Aby sa mu uľahčilo umieranie, hromničná sviečka sa mu zapáli pri hlave. To sú staré zvyky, ale niečo pretrvalo dodnes.

 Fašiangové dobroty

 Fánky 300 g hladkej múky 30 g cukru 40 g kvasníc 50 ml mlieka 40 g masla 100 - 150 ml kyslej smotany 2 žĺtky 5 lyžíc rumu soľ masť alebo olej na vyprážanie práškový cukor na obaľovanie vanilkový cukor na obaľovanie Všetky suroviny spolu zmiešame a vypracujeme hladké cesto, ktoré sa odlepuje od rúk. Cesto prikryjeme čistou utierkou a necháme vykysnúť. Vykysnuté cesto znova vypracujeme a na pomúčenej doske rozvaľkáme. Pomocou radielka pokrájame na obdĺžniky alebo kosoštvorce, ktoré v strede dvakrát narežeme. Necháme ich ešte dobre nakysnúť, potom ich vypražíme v rozpálenom tuku alebo oleji dočervena. Usmažené fánky necháme odkvapkať na papierovom obrúsku a obalíme ich v zmesi práškového a vanilkového cukru.

Jogurtové šišky 2 biele malé jogurty alebo 1 veľký 1 pochúťková smotana 300 g hladkej preosiatej múky 2 vanilkové cukry 1 PL kryštálového cukru 2 vajíčka, prášok do pečiva 1 KL sódy bikarbóny olej práškový cukor škoricový cukor džem Všetky suroviny premiešame a necháme hodinu odstáť. Potom cesto veľkou lyžicou vyklápame po kúskoch do rozpáleného oleja a tvarujeme tak šišky, ktoré smažíme z oboch strán doružova. Pred servírovaním ich posypeme práškovým a škoricovým cukrom. Ozdobíme džemom.

Zdroj: http://zena.sme.sk   www.vrchvoda.sk