Viaceré, aj zahraničné spoločnosti využili jedinečnú šancu slovenských zastaraných zákonov, ktoré nedostatočne chránia obyvateľstvo a záujmy občanov a vrhli sa na naše zásoby nerastných surovín, kameňa. U nás sa totiž na mnohých miestach nachádza pomerne kvalitný materiál. Výskyt v chránených územiach, blízko ľudských obydlí by logicky mal znamenať okamžité zastavenie projektov. Lenže úrady, samosprávy, podnikatelia a štát vyhodnotia prínosy s rizikami a rozhodnú, že obyvatelia musia ťažbu strpieť. Petíciu proti ťažbe podpíše pomerne veľká časť občanov. Následne sa odporcovia ťažby a organizátori petície označia za odporcov pokroku, spochybní sa text petície, skúmajú sa a prisudzujú rôzne nekalé motívy spísania a podpísania petície... Dotknutá verejnosť potom väčšinou mlčí, prípadne sa dokonca nájdu, resp. objednajú obyvatelia, ktorí vyjadria ťažbe súhlas a tešia sa na benefity, ktoré obec získa. Medzitým podnikatelia a úrady pokračujú v povoľovacích procesoch, investujú peniaze, spustia ťažbu, stanú sa postupne už len jednou z viacerých environmentálnych záťaží regiónu...

Smutný, ale realistický príbeh. Niečo podobné môžeme sledovať v prípadoch so skládkou odpadu v Pezinku, s ťažbou striebra v Kremnici, s andezitovými lomami v pohorí Vtáčnik, s tepelnou elektrárňou, s ťažbou dreva v Kôprovej a Tichej doline...

Najnovšie ide o prieskum na ťažbu uránu na viacerých miestach Slovenska. Najväčšiu tzv. zelenú petíciu v histórii Slovenska - Stop uránu podpísalo už vyše stotisíc občanov Slovenska. Petíciu iniciovali mimovládne organizácie Greenpeace, Priatelia zeme - SPZ, OZ Sosna a OZ Brečtan s podporou miest, obcí a  samosprávnych krajov, v ktorých blízkosti prebieha výskum ložísk uránových rúd. Medzi nimi aj 41 dotknutých samospráv obcí a miest, širokého spektra občianskych organizácií a aj predstaviteľov Košického a Trenčianskeho samosprávneho kraja. Petíciu podpísalo vyše 113-tisíc obyvateľov Slovenska, z toho vyše deväťdesiattisíc platných hlasov bolo od ľudí z  lokalít, kde sa má urán ťažiť. Takouto lokalitou je aj okolie obcí v trenčianskom a novomestskom okrese Selca, Kálnice a Hrádku nad Váhom.  Ako povedal starosta obce Kálnice Miroslav Borcovan v lesoch za obcou robili pred tridsiatimi rokmi intenzívny uránový prieskumu a podľa vtedajších výskumov sa najväčšie ložisko našlo v týchto miestach a je uložené asi päťsto metrov pod zemou. Po geológoch zo Spišskej Novej Vsi a prieskumoch zostal zničený les, kde sú dodnes prepadnuté štôlne a tabule s označením zákazu vstupu. "V prípade ťažby by tu urobili hĺbkovú baňu, odkalisko a okolie by sa zaviezlo hlušinou," varoval Borcovan.Stanislav Svatík, starosta Selca, ďalšej obce, ktorá je zahrnutá v plánovanom prieskumnom území, upozornil, že je hazardom uvažovať o ťažbe v tomto husto obývanom území. „Zameranie oblasti má byť úplne iné ako ťažba uránu. Selec je zásobárňou pitnej vody pre krajské mesto už 40 rokov."

Pomôže aspoň v tomto prípade v nerovnom súboji podnikateľov a lobistov s prírodou a ľuďmi veľké množstvo podpisov petície, podpora miestnych samospráv, zapojenie Greenpeace, záujem médií, blížiace sa voľby, možná zmena legislatívy?
Zdroj: www.vrchvoda.sk www.stopuranu.sk www.nrsr.sk www.greenpeace.sk