|
Krátko po prvom jarnom splne prichádzajú veľkonočné sviatky. Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Spája sa aj s tradíciami iných kultúr - židovskej (pascha, pesach), pohanskej (oslava konca zimy a príchodu jari), konzumnej (hodovanie, nakupovanie, veselosť)...
Symbolika prechodu z otroctva do slobody (zo zimy do jari...) sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.
Veľkonočnými symbolmi sú baránok, oheň, sviečka, kríž, vajíčko, zajačik, korbáč, polievanie, šibanie... Podľa obecnej kroniky sa ku veľkonočným sviatkom u nás viaže množstvo povier a zvykov.
Na Kvetnú nedeľu si každá rodina zaobstarala rakytové prúty a tieto si dala posvätiť, aby v prípade búrky neudrel do domu blesk a tieto prúty sa dávali tiež do obilia, aby bolo čo najväčšie. Na Zelený štvrtok zaväzovali štrángy zvonov, aby sa v obci nikto neobesil. Na Veľký piatok gazdinky vláčili strapové plachty po cestách, aby im vraj kravy dobre dojili. Každý sa snažil zavčas rána umyť na potoku, že bude pekný. Gazdovia brodili kone v potoku, aby boli po celý rok chránené pred bosorkami. Na Veľký piatok sa gazdinky snažili zasiať mak, aby bola dobrá úroda. Gazdovia štepili stromy, aby dobre rodili. Na Bielu sobotu kostolník rozviazal zvony a zvonil. Ľudia sa ponáhľali domov, aby bola celá rodina zdravá. Na Veľkonočnú nedeľu si každá rodina dávala posvätiť v kostole jedlá aby bola celá rodina zdravá. Na Veľkonočný pondelok chodili chlapci a chodia aj podnes, oblievať dievčatá studenou vodou. RObí sa to vraj preto, že po ukrižovaní Krista sa jeho priaznivci schádzali a ľutovali ho. Aby nevyvolali povstanie proti kráľovi, tento ich dal polievať vodou, aby sa rozišli. Pri tomto zvyku sa stalo viac nešťastí. Polievanie dievčat sa dialo tak, že chlapci zobrali dievča a namočili do potoka; preto sa dievčatá pred chlapcami skrývali. Asi v roku 1880 sa dcéra miestneho kováča Majera ukryl a do truhly, kde sa zadusila.
|
