Na našich stránkach nájdete, v rubrike Z Kroniky obce, rôzne zaujímavé zvyky, obyčaje, vinše, povery, povesti, rozprávky z prostredia našej obce.
Možno vás inšpirujú k nakresleniu obrázka, napísaniu vlastnej verzie povesti alebo získate od starkých nový príspevok.
Pošlite nám svoje námety a výtvory mailom Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť.   alebo poštou: Vrchvoda, Cigeľ 205, prípadne do schránky Cigeľ 205 alebo Cigeľ 257. Vyhodnotíme do Mikuláša a najkrajšie uverejníme a odmeníme!

Ďalej vás prosíme o snímky staré i novšie - týkajúce sa našej obce. Uverejníme ich v galérii.

Na 6. decembra pripadá Mikuláša a tento deň si pripomínajú tak, že večer 5. decembra chodili deti i dospelí poobliekaní na nepoznanie po dedine a tancovali. Dostávali zato peniaze, orechy, lieskovce, hrušky, jabĺčka a niektorí si chceli z Mikulášov urobiť žart, tak dali do drevenej nádoby vodu a do vody niekoľko lieskovcov a toto vysypali mikulšom do kapse. Ten zvyk je zo starých čias vraj preto, že akýsi biskup Mikuláš v týchto dňoch obdarovával chudobných ľudí tak že títo nesmeli vedieť kto im to dal. Na Mikuláša boli zvykom dávať deťom do topánok darky. Ktoré deti boli dobré, dostali darky a ktoré boli zlé, dostali do topánok palice.

Na štedrý deň po večeri sa šlo do kostola, do Sebedražia a každý niesol v ruke horiacu fakľu aby si mohol posvietiť. Fakľa bola z brezového dreva utlčená a vysušená. Fakla sa mohla používať len mimo dediny, lebo v dedine bolo všetko pod slamou a nočný strážnik musel dať pozor, aby tento príkaz bol dodržiavaný.

Na druhý deň vianočných sviatkov nesmel nikto chodiť do susedov, lebo tento deň sa považoval za najväčší sviatok. Na tretí deň vianočných sviatkov pripadá meno Štefan a na tento deň chodili ľudia k svojim priateľom a príbuzným vinšovať. V tento deň chodili vinšovať aj obecní sluhovia, nočný strážnik a pastier. Pastier donášal do domov prúty ako výstrahu pre deti. Prút bol po celý rok pod hradou. Deti sa vak snažili tento prút zničiť. Vinš odriekaný vinšovníkom znel: Vinšujem vám tieto slávne sviatky, Krista Pána narodenia aj tohto svätého Štefana, prvého mučedeľníka, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia a hojnô boskô požehnania a po smrti dušnô spasenia. Potom popodával všetkým domácim ruky. Za vinšovanie sa dávala odmena, koláče a nechybovalo ani vypitie. Rok sa zakončoval tak, že večer išli ľudia do kostola, aby vraj poďakovali pánu Bohu za ´jeho dobrodenie, ktoré im preukazoval v tomto roku.

Na konci života prichádza pohreb a tento sa odbavoval za prítomnosti farára a organistu, čo sa deje i dnes. V obci bol jeden človek, ktorého si pozývali aby na pohrebe prehovoril. Po pohrebe bola hostina, takzvaný kar. Tento spôsob sa používa v Cigli ešte aj teraz.

Na Nový rok je zvykom chodiť k svojim známym a priať všetkého najlepšieho v novom roku. Najviac to využívali deti, ktoré dostávali za vinšovanie peniae. Pri vinšovaní deti hovorili: Vinšujem vám tento nový rok, aby vám dal Pán Boh zdravia, hojnô božskô požehnania a po smrti dušnô spasenia. Žartovne sa vinšovalo: Vinšujem vám tento nový rok, aby vám odpadol z pece bol a z police hrnce, dajte kus bochnice.

Na Veľkonočný pondelok chodili chlapci a chodia aj podnes, oblievať dievčatá vodou. Robí sa to vraj preto, že po ukrižovaní Krista sa jeho priaznivci schádzali a ľutovali ho. Aby nevyvolali povstanie proti kráľovi, tento ich dal polievať vodou, aby sa rozišli. Pri tomto zvyku sa stalo viac nešťastí. Polievanie dievčat sa dialo tak, že chlapi zobrali dievča a namočili do potoka; preto sa dievčatá pred chlapcami skrývali. Asi v roku 1880 sa dcéra miestneho kováča Majera ukryla do truhly, kde sa zadusila.

V máji sa zachovávajú takzvané Turíce, kedy sa do okien domov dáva lipina. Zvyk nastal tak, že vraj po narodení Krista kráľ Herodes ho chcel zničiť a preto vydal rozkaz, aby všetky deti do dvoch rokov boli povraždené. Herodes vyslal svojho sluhu, aby vystopoval Krista v ktorom dome bude, aby tento dom označil lipovou halúzkou. Ľudia sa však o tomto pláne dozvedeli a všetci si dali lipové halúzky do okien. Turíce sú veľkým sviatkom a piekli sa koláče. Na tieto sviatky dávali obecnému pastierovi koláče.