Anton Baláž, predseda Klubu nezávislých spisovateľov je známym prozaikom, autorom početných a čitateľsky úspešných románov (Skleníková Venuša, Tu musíš žiť, Chirurgický dekameron, Tábor padlých žien), rozhlasových a televíznych hier, filmových scenárov i kníh literatúry faktu. Získal viaceré ocenenia svojej tvorby, v roku 2008 mu prezident republiky udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Narodil sa v Lehote pod Vtáčnikom a žije v Bratislave.

O svojom prvom historickom románe, ktorým vstúpil do oficiálnej literatúry v roku 1977 (jeho debut z roku 1971 Bohovia ročných období bol zošrotovaný), tento rodák z neďalekej Lehoty pod Vtáčnikom hovorí: „Román Sen pivníc sa zrodil z rozprávania obyvateľov susednej obce Cigeľ, ktorú v januári 1945 prepadlo nemecké trestné komando. Ale prvým, kto mi o tejto kolektívnej tragédii jednej partizánskej obce rozprával, bol Juraj Špitzer, veliteľ židovského partizánskeho oddielu, ktorý sa vytvoril po rozpustení židovského pracovného tábora a bojoval potom na Vtáčniku.“ Voľným pokračovaním je jeho druhý román Tiene minulosti (1978) http://www.teleplus.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=2903  

Najdlhšie pôsoobiaci kňazi vo farnosti boli dôstojní páni Grígeľ: 36 rokov, Vályi: 26 rokov, Zachej: 20 rokov, Lasáb: 17 rokov. Niektorí pôsobili iba zopár mesiacov.

Asi najhoršie časy zažili počas komunistického režimu. Niektorí boli postavení mimo pastorácie, odobrali im štátny súhlas, dokonca jeden z nich bol deväť rokov vo väzení. Niektorí kňazi boli tajne vysvätení, viacerí boli neskôr určení na pozíciu dekana, jeden pôsobil v Rusku ako profesor morálnej teológie, jeden bol cirkevne potrestaný suspenziou. Bývalého svojho kňaza si v Sebedraží zvolili za starostu obce. Väčšinou to boli alebo sú silné duchovné osobnosti, ktorí zažili v Sebedraží a Cigli mnoho radosti ale aj starostí, urobili mnoho dobrých skutkov a zaslúžia si úctu a poďakovanie:

• Sebastian Krudl (1788 - 1791)
• Štefan Štrba, Augustinus Karaba,
• Mikuláš Zagolik
• Jakub Mayer, Rafael Kudlik, 
• Abel Mutňanský,
• Ján Vendrinský 
• Samuel Zachey (1810 - 1830)
• Martin Hainrich  
• Mikuláš Diviš (1834 - 1836) 
• Ján Smetanay (1836 - 1842) 
• Leopold Kredich (1842 - 1856)
• Izák Čillík (1847 - 1856) 
• Imrich Vály (1856 – 1882)
• Karol Laszáb (1882 – 1899)
• Matej Grígeľ (pôsobil 1899 – 1935)
• Stanislav Smida (správca 1935)
• Viliam Weiss (1935 – 1941)
• Ignác Leporis (1941 – 1946)
• Adalbert (Vojtech) Felix (1946 – 1954)
• Albín Hrmo (1954 – 1961)
• Štefan Dobrovodský (1961 – 1965)
• Anton Šimunek (1965 – 1970)
• Štefan Táska (1970 – 1973)
• Ľudovít Šimončík (1973 – 1982)
• pod správou dekana Jozefa Hromadu (1982 – 1983)
• Štefan Topor (1983 – 1986)
• Stanislav Grešša (1986 – 1989)
• Róbert Krajčík (1989 – 1990)
• Jozef Gallovič (1991 – 1992)
• Ján Holbík (1992 – 1995)
• Ján Puchala (1995 – 2002)
• Ondrej Cebo (2002 – 2007)
• Jaroslav Kadlec (2007 – 2008)
• Imrich Kováč (2008 – 2009)
• Viktor Kraus (2009 -    

Osem z kňazov, ktorí pôsobili na fare v Sebedraží, je dnes v iných farnostiach: Radava, Socovce, Banská Bystrica, Veľké Pole, Handlová, Trstín, Martin, Turčianske Teplice. Miesta odpočinku zosnulých bývalých farárov sú: Sebedražie, Prievidza, Bojnice, Donovaly, Valča, Krahule, Lovča, Nová Baňa, Nitra. 

"Vybudovanie kaplnky sv. Floriána Cigeľ: dňa 16. mája 2006 bola predložená na obecné zastupiteľstvo žiadosť na prejednanie a odsúhlasenie návrhu na vybudovanie novej kaplnky sv. Floriána, z príležitosti založenia 1. Hasičského zboru v Cigli v roku 1924. Žiadosť bola prejednaná v obecnom zastupiteľstve dňa 19. mája 2006 a bolo uložené stavebnej komisii vybrať miesto na obecnom pozemku. Následne po výbere pozemku začali stavebné práce, ktoré financoval Obecný úrad ako aj sponzori z Cigľa. Výstavba bola začatá 7. mája 2006 a ukončená 30. 4. 2007.

Zoznam občanov, ktorí pomáhali pri stavbe kaplnky: Milan Minich starší – návrh a projektová dokumentácia. Ing. Ľubo Koštialik – spracovanie dokumentácie počítačom. Pavel Michalovič a Július Petriska – murárske práce. Milan a Marián Minich – stolárske práce a pamätná tabuľa. Anton Beňadik, Róbert Hladký, Milan Weiss – pomocné práce. Viliam Mikuš – klampiarske práce a sponzorsky plech. Milan Šúšol – vyhotovenie kríža. Ján Michalovič: elektroinštalácia. Šimon Svitok – sklo na okno. Martin Čertík – mreža na okno. Jaroslav Čertík – vymaľovanie kaplnky. Jozef Krausko mladší – socha sv. Floriána. Vincent Kostolány ml., Jaroslav Chrebet, Viliam Čertík, Pavol Krausko – cement." Do kroniky zaznamenal Ondrej Cebo, administrátor a farár farnosti Sebedražie a Cigeľ: Júl 2002 - Jún 2006 Administrátor - farnosť: Sebedražie. Júl 2006 - Jún 2007 Farár - farnosť: Sebedražie. Dnes pôsobí v Socovciach.

Po smrti Pavla IV. Pálffyho sa ujala majetku jeho vdova Mária Františka, rodená grófka Khuen-Belassy. Usilovne pokračovala v začatom diele svojho manžela a všemožne podporovala rekatolizáciu hornej Nitry, ktorá asi sto rokov, počas vlády Thurzovcov bola protestantská. Grófka sa spojila s manželovým synovcom, nitrianskym biskupom Tomášom IV. Pálffym (1623-1679). Spoločne realizovali "rekatolizačnú" časť testamentu Pavla Pálffyho. V tejto časti testamentu Pálffy žiadal, aby sa z určených peňazí vybudoval v dedinách na jeho panstvách ročne aspoň jeden kostol.

 Kostol sv. Matúša apoštola v Cigli bol postavený v roku 1762 na mieste starého dreveného kostola pravdepodobne z 13. Storočia. V roku 1762 vlastnil Bojnický hrad Karol II. Pavol Engelbert Pálffy (1697-1774), preslávený aj dlhšími súdnymi spormi s Prievidzou, ktorej neuznal mestské privilégia, a aj jeho snahou o jej spoddajnenie, čo vyvrcholilo do povestnej Vzbury prievidzských žien na jar v roku 1771. Kostol v Cigli bol rekonštruovaný 1834 Františkom Alojzom Pálffym, renovovaný 1948 (kamenná veža), strecha opravená 1978, rozšírená sakristia – prístavba so samostatným vchodom 2004, kostol vymaľovaný 1980, 2004. Starý oltár, z roku 1613 je umiestnený vo farskej kaplnke v Bojniciach. Nový oôtár, venovaný rodinou Dionýza Schuhtancza je z roku 1949.